[Sompadoki-i - 33]  Kall ani bodlonchim monxamolam

Kall bodolta va vella-kallak sori zaun somsar bodolta? hem proxn viskollamvchem tor somsar bodolta va monis bodolta?

Itihasacho daklo gheveam; Oudeogik Kranticho (Industrial revolution) kall amchea purvozamni jiel'lo kall. Eka tempar choddtavam oplem ghor, oplim xetam, bhattam, tottam, bettam mhonnun opleach kuttmasovem sukan-dukan sangat divun jiel'lo kall to. Pottachea veaptek lagun apaplea zominer krixi korun jielo. Choddtik zal'lea foll-vostunk vhorun sezara vanttun ghemvcho kall to. Man dhampunk vostur, pott bhorunk khann, vixevo gheunko ek pakem ani sangat diunko ghor‌bhor monxam, toxench jivi; zoxem majram, pette, gotteant gai, padde, bokddi, dukor... Xikop unnem aslem ani xikop dimvchim madhyomam soit unnim aslim, iskolam unnim, astit tor‌yi, iskolak vochunk moilangottle cholun vochunk aslem. Ghoramni dhormik riti-rivaji, vellanusar mondir/templamni puza-patth, kanniko divun dis sar‌l'lea disamni choddtavo lok kam' korun aslo. Tednam moxinancho sodh zalo, ani surver monis chintunk lagloki, him mixinam opnnachem kam' hogddaixem korta mholl'lli bhirant udeli. Mil'lam udelim ani mil'lanchem malok lokank kamak lavun jielo. Munafo mholl'lli dhamvnni bhouxa choddit vegan dhamvunk lagli, munafo komaunko choddit udpadonachi gorz asli, choddit udpadon zaunko choddit lokankni kam' korchi gorz asli; dekun bhurgim, bailam soit mil'lamni kam' korunk laglim. Lokank tea mil'lak gorz poddchem diunko sorkaran formann dilem dekun sobharamni opli kroxi korun aschea zageamni kapus dimvche ruk vaddounko dhorlem, itlench nhoi, ghoramni asle dadle xerateuxin paule. Kamak lagun xeramni thodde dis/hofte/moine jiele, konne oplea kuttmak soit xeramni velem mhonntoch ’xherikoronnak’ choddit pramukhyota labhli. Punn tednam-i kuttma bhand jive asle, monxa molam voir aslim, sot-nit, patyenni-bhorvoso jivall aslo, bhovo mohotvachem; bhuk asli, pakem kolvachem tor‌yi suk-xantechim pilam-follam tantum aslim. Purvozamni tanchem pott bhorlem matr nhoi, oplea muklea pillgen pottak nastam upaxim poddanaye mholl'llea iradean zoddlem, punzailem ani zogasannen samball'llem. Hantum ast-zago-somskriti-bhas soit asli.

Uprant ailo Mahete Krantecho (Information revolution) kall, hantum lokamni oplea jiemvchea riticher voraunko dhorlem. Tanchim pottam bhor‌l'lim punn tankam flettam, ghoram, gaddi gheunko asli. Somajik ontost gorz asli zal'lean choddit xikun choddit komamvche dixen tannim vaur kelo. Hea kallar somajik ontost chodd promuk zali dekun oplea bhurgeamni soit choddit xikunk vatto toyar keleo, novim iskolam, kolejeo zaleo. Moilangottle cholun vechea bodlak tankam iskolachea bossamni va khasgi gaddiamni iskolak vechi soulotai labhli. Ttivi aili, kompyuttor ailem, lok choddit zannvikayen bhorlo, oplea somaz-vortulabhair polleunko, parkunk laglo ani eka ritin choddit ginean opnnaunko soklo. Xherikoronn hea kallar doddea mapan choddlem dekun gamvamni xetam-bhattam ponngil poddlim. Gamvamni fekttori udeleo dekun xetamni ghollchim unnim/nam zalim. Ghoramni vosti korchim unnim/nam zalim. Lok porgamvak gelo, choddit komaunko laglo, konn oplo gamv, opli somaz matr nhoi, opli bhas-somskriti soit visrun gelo. Punn oprup monxabhand aslo, suk-xanti patoll zal'li dekun monxamolam soit oskot zaun kuskon ailim. Hangasor munafo komamvchea dixen ekamekak xoxonn (exploit) korchem doddte mapan zalem. Bhollvont choddit bhollvont zal'leporinch oskoteank lachar ani kongal korun soddlem. Somanota mholl'lli fokot adorx bukamni sobdh zaun urle. Oplea purvozamsovem tulon kortana hi pillgi matxi allxi zali; chintpan zoxem jinnyeritint.

Uprantlo kall aicho kall; Somajik Krantecho (Social revolution) kall. Atam monis bhuko na, monxalagim pottak asa, monxak somajik ontost soit asa; ravunk ghor/flett asa, bhovunk gaddi asa, solisayen duddu gorz poddlear to komamvcheo vatto asat zal'lean aichea kallar monxak oplem somajik sttettos sambhallchem promuk zalam. Choddit souloto monis axeta, opunn kaim lhan nhoi, opunn‍ch vorto, opunn‍ch xanno, opunn‍ch bhollvont mhol'lem chintop samany zalam. Atam iskolak vechiy gorz na, oplea ghoramni bosun xikop zoddcheo vatto solisayen melltat. Eka tempar amchea purvozamni jieun/patyeun/mandun ayil'lea jinnye ritincher, vicharancher lobdon ramvchi gorz na. Zoxem man dhampunk vostur puro, fott bhorunk pez puro mholl'llem chintop utron yeun jiemvchi rit herank dakoupachi zalea. Dekun kuttma bhand, monxa bhand soit dakounko selfi kaddun somajik zallizageamni postt korchench sodanchem zalam. Kuttma natim soit dakoupachem zalam. Eka tempadim sot-nit, bhas-somskriti mhonnun mandun ayil'leank tea songtemni novim veakheanam (Definition) sodhleant. Choddtavo pokoll/ddongak sotacho rong saroun somajik zallizageamni eka riticho hoip hype korchem ani taka hozaramni loik/xer/komentt korchench lokamogallayechem zalam. Hem sorv voraunko monxalagim vell na zala; oxem mhonnun disachi chovis voram aslim atam vis vo dha voram zaunko nant punn monis dhamvunk lagla xevott nennaschea dixen.

Hea tin kallancho ul'lek hangasor kiteak? oudeogik kall nhoi, hamv jieun ayil'lo kall mahetecho kall, punn atam somajik kall zal'lean hea don kallant bodlun ayil'lem monxa chintop somzunk, parkunk chodd tras nant. Punn hea tin kallancher kholayen nhoi tor‌yi bharikayen nodor ghali tor; oudeogik kallar monis jitlo unno xikpi, jitlo koxtti, jitlo oskot asloki titloch bhollvont ritin oplem kuttom', opli bhas-somskriti, oplim natim sambhallunk sok‌l'lo kall. Mahet kallant him matxim sodill zaun kuttmam modhem tutt-futt yevun vantte-fantte zaun eka ghorant vonnoti ubheo zaleo. Choddaut zaun ’hamv, mhojem, mhojim’ chintpabhomvtonni udeunko laglem. Sezar soddeam, oplea kuttmasovem soit vanttun gheunko ekariticho surat udelo. Bhavo bhavak porki zalo, auy-bapui bhurgeank naka zalim dekun utor prayer tankam axromant lottchem soit choddun gelem. Oplea auyk‌ch axromant lottun morjey jieteleank atam apli ’auy-bhas’ kom-i poddon gelea? hea kallar hi porigot tor atancho kall somajik kall, ddijittol kall, ani sorv souloto, yontr-tontr asun‌yi monis vellacho gulam' zala. Itle sorv bhandpasank reuddaun soit opunn xativont mhonn herank dakounko pechaddta dekun opnnan voir yeunko to her konnaik‌yi sokla ghalunk norgana. Dhorm'-sot-nit sogllem dakoupachem zalam.

Punn sokkodd somplam mhonnun sangcho mhozo irado nhoi. Koxem amchea purvozam thaun demvun ayil'lea chintnank novim rupam labhleant mholl'llem vekt korcho. Konkonni bhas eka tempar amchea purvozamni tokler choddoyil'li, uprantlea kallar ti modhem demvoyil'li atam sokla demvoilea. Ani hi bhas porot ami ubharunk zai, ani hem chintop amcho kaido mhonnun somzun ghetleleamni lagim yemvchi gorz asa xivai auy-bhaxek dondo kortelea dolldiro‍eanchea gomtteak dantea-fator bhandun gunddient lottun ghalizoi mhollear kaim guneamv zait?

Punn vhoddlem soval - majrachea golleacher kampinn (bell ) bhandit konn?

Sogllem vellakallacher soddtam.

- Valley Quadros [Jan, 2021]