ಕವಿತಾकविताPoem
Mhaka usvas kaddunk zaina
Mhaka
usvas kaddunk zaina
kazuleacho ujvadd,
pattlo kallok naka kogullecho ovach, ticho
rong naka saulli kalli, katicha rongachi
porvana gomtteacher pam-i naka mhaka
’usvas kaddunk zaina’ ’momo sel'lor’
’chinkis’ ’choinis’ rukak lagol'li bendor
nhoi bhagintlim veg-vegollim fulam tim gomtteacher pam-i naka mhaka ’usvas kaddunk
zaina’ muslim', hindu, tancho gamv
kollit na sosaittint amchim matr bhukel'lea pottak, zat-zageachi khott gomtteacher pam-i naka mhaka ’usvas kaddunk
zaina’ hokal polle gori, bapoicher
gelea nouro kallo fator, ovoichem kuttom'
kallem mogachea kenddak..Rongacho gobor gomtteacher pam-i naka mhaka ’usvas kaddunk
zaina’ tench vare, mati va uzo oz
hamv, falea tum, porvam tim melea uprant sorv
’moddim’ va 'ddedd-baddi' gomtteacher pam-i
naka mhaka ’usvas kaddunk zaina’
Abroham' maslochea ’gorzanchea trikonna’khal
(Hierarchy of Needs) monoxak poili gorz asta
seunko varem, pimyeunko udok, ravunk biddar, nid
toxench nhesunk mustaiki. Hi doreka monoxachi
poili mullavi gorz.
Hache uprant monoxak
bhodroti, kam', soulotayo, bholaiki - hi dusri
mullavi gorz. Uporant monoxak ixttagot, mog,
bondvam, natim, kuttom' - hi tisri mullavi gorz. Uprant monoxak svabhiman, protixtta, sthan-man,
svotontr - hi chouti mullavi gorz. Ani
okhrechi gorz zaunasa somajent unchlo pamvddo
apnnamvcho. Monis jedonam opli mullavi poili
gorz sompounko sokana; monoxak khaupak na,
nhespak na, ravunk biddar na, tor tachelagim
eklo somajent unchlo pamvddeacho monis zaunko
magta tor tosoleak ’piso/pixi’ nastana ani kitem
sangyeta? hem proxn hangasor kiteak
gorjechem mhollear monis kaim dis gel'leporinch
somajik vik sevun jieun asa. Tankam kollitch na
ami semvchem vik monoxaponnak lojer ghalchem
mhonnun. Ani hea vikachem mull karonn; bohutv
somajechem rochon. Mhollear ami, amchim, amkam
zai zal'lim. Onyeka orthan hachem veakhean
dimvchem tor; ami, amchim mhollear amchim
soirim, bondvam, amchea dhormachim, amchea
zatichim, amchea gotrachim. Ani konnyi bhailim
- mhollear her dhormachim, her zatichim aslim
tor tinch somajechea odhormachem mull karonn
mholl'llem chintop. Somsarant az orazoka miroita
tor hech vikall chintpak lagun. Thodde
toryi dakle ditam; tum atam sokallim bozarak
vetana tuka teg-chougamni rauvn tujem namv, tuji
zat, tuzo dhorm' ani tuje razoki-i vichar
vicharle tor tuka tem auddta? zori tuvem zap
dilinam-i tor tum tanche virodhi. Ani tem proxn
vichartele dex bhokt. Vha! kitlem solis nhoi
ekleachi dex bhokt mapchi rit? onyek daklo
ditam - tum tujea kamak vechea vatter
teg-chougamni rauvn tuka ’gayechem mut’ pieunko
dilem tor tum piexi? atam tum pienam-i tor, tum
dex drohi zaloi, ani tem mut dil'le dex bhokt.
Nhoi? vha! vik onikyi asa. Amchea xiram xiramni
bhorlam tem vik amkanch kollcheporim na. Jednam somajik madhyoma ailim tednam hem vik
vistarlem. Bhurgim koxim-i bud naschim punn
zanntim, tokleche kes piklelim soit tall-mull
nastana somajik madhyomamni pixeamporim
miromvchem polletana kitem mhonnazoi?
pakistanachea atonkvadimni kaxmirak rigun kaim
thoddeank marlem tor hanga him pixim somajik
madhyomamni pakistan murdabad mholl'lli bobatt
martat. Atam novem fexon suru zalam -
balkonicher tallio pettchem. Maf kora, mumboyant
tallio pettun bhik maghteleank ’hijdde/nopumsok’
mhonnotat. Chainan loddokant hol'lo kelo ani
hangasor konn balkonint bob marunk matr nhoi,
angauylem vostur kaddn uddoun bob morunkyi
toyar mhonntana hea vikachi ondoz tuminch ghala. Koronacheaki bhirankull voiros amchea dexant
kednanki ailam, ami ami soglle tea vairosak
amchea kallza-monant ghalun jieun asamv. Dekun
somajent rag-mosor-hogem ani somajek chyuran
chyuro korchem kam' veustit ritin cholun asa.
Ani onyek moha-hipokrisi mhollear, amchea dexant
kaide kanun asat ani amkam tancher patyenni na.
Korona vairosachem vhokot mhonnun konnem-i
eklean kitem-i ’vhokot’ mhonnun lokak vikunk
dilem tor tosoleank soit pattimbo dimvchim
hoddbim asat ani tosolea vhokhtak pattimbo
diunko pittixon sain korunk magchea bekufank
kitem koruyeta sanga. Ore babo tujea kuttmak
konnaikyi korona pasittiv zalem tor tum hem
pixem vhokot ditai? tor tuka tem vhokot tujea
nateank divpak naka tor konnak divpachem? kiteak
hem mask nhesun lokak tujea dexbhoktecho ves
dakoitai? jedonam bharot-pakistan
vingodd zamvchevellar kaim lakhamni lok melo.
Oni tedonam khobrevaleamni boroilem ’hindu itle
mele, muslim' itle mele?’ ani tea khobrek vachun
namnecho kothakar sadot hoson mantton dil'li zap
’konnench vicharlem na kitle monis mele’. Az
soit ami hech pixea chintopan jieun asamv. Amkam
sorkari noukri asa, amkam rittairdd zatokoch
penxon mellota dekun amkam ’problem'’ mholl'llea
sobhdachem ddefinixonch kollit na. Pottbhor
jeupak mellota ani ami balkonicher nagdim ubhim
ravun tallio pettunk soktamv, dive kiteak,
sezarchem ghoryi lasunk soktamv. Ani hoch
dexbhokt mhonn chintelea tumchea tonddar
thukunk favo. Hea marekar disamni ek
ghoddit monoxaponnak lajer ghal'lem zaunasa
omerikant zorz floiddachea gomtecher pam-i
dourun kel'li khuni. Ani osolea omanux kornenk
aikun kovimon bhitorle bhitor kosllon poddchem
sohoz. Ani hech chintopachi hi kovita ’mhaka
usvas soddunk zaina (I CAN'T BREATH)’.
More in Poinnari
ಕವಿತಾकविताPoem Feb 2025
Rosteadegechem ful [Diana Sharal Lobo]
ಕವಿತಾकविताPoem Oct 2020
Ken'nam punni utt'teleat ... (- Wilma Bantwal)
ಕವಿತಾकविताPoem Nov 2016
ಎಕಾ ಫೊಂಡಾಚಿ ಕಥಾ
Send your comments to author on this writing
This is not a comment box. Nothing you write here appears on the site or is shown to any other reader: it is sent to him by email, privately, and he replies to you directly if a reply is called for.