’aicha somajent vhoddli bhuk, khannachi nhoim, amim konnak‌ch naka zal'lim mholl'llem chintap’ - modor tereza

Ami Moddteleam Poikintle va Zoddteleam Poikintle?

de36

Voros : 2007

Moino : June

Bhurgeaponnar aikal'li okbor-bir‌bolachi ek kanni uddasak yeta, ek pauttim horxencheaki toddou korn astanak ayil'lea bir‌bolak polleun okbhor ragar zaun soval korta;

"Kiteak bir‌bol tum itlo toddou korn ailoi?"

Bir‌bol zap diun mhonnalo "vatter ek bhurgo kobu zai mhonnon roddtalo, taka kobu diun ailom dekun toddou zalo"

"Kitem? kobu diunko itlo toddou? kitem kobu haddunk tum sorgak vochon ailoi?"

"Na.. Kobu tea bhurgealaginch aslo"

"Kitem?.. Bhurgea lagim kobu ason bhurgo kiteak tujelagim kobu vicharilaglo?"

"Toxem nhoim... Bhurgeak to kobu don kuddke korn di mhonnalo, havem toxench kelo, uprant bhurgo don asche chear kuddke korn di mhonnalaglo. Havem toxench char kuddke korn dilo, bhurgo chear kuddke asche att kuddke korn diunko soll korilaglo, havem toxench att kuddke korn ditana, bhurgo porot roddlo - opnnak att kuddke asche solla kuddke korn di mhonnon..." bir‌bol okbhorak somzailaglo.

"Hum.. Tuvem sangchem sot‌ch mhonn chinteam.. Punn itle kuddke korunk tuka kitlo vell zai?"

"Uprant aik.. Solla kuddke kortoch bhurgo porot roddalaglo.. Mhaka itle kuddke nakat - mhaka poilencheporinch ek kobu korn di mhonn.."

Hea kannyek ani amcha prostut konknni somajek lagsilo sombondh asa. Vhoi!. Nhoim hanga konn bir‌bol ani konn okbhor mhonn sangcho mhozo irado.

Amcha dispoddtea jinnyent ami sobhar pauttim sontos poutamv toxench niras pautamv. Sontos pautana hastamv ani niraxi zatana dursotamv. Hem monxea somyb. Punn jednam niraxi zal'levellar amim amcha nirasek kitem karann mhonn chintlam va chintamv?

Vhoi! zanna - hea somsarant ami chondrak koxem uddchem, sagorachem udak koxem ombott korchem? sureachea votak koxem kallem korchem hea songteancher kitlem-i chintunk soktamv, punn amcha motichem chintap kitlem unchayer asa, kitlem gunddayer asa mholl'llem chintunk sokanamv. Amim konnaik‌yi zamv punn herank mezunk soktamv, sokanamv tor amkam mapunk. Oxem kiteak?

Amim zolmal'lo, jiemvcho dex prozaprobhutvacho, hanga amkam svotontr‌ponnim chintunk, obhivyokt korunk svotontr asa xivai koxem-i chintunk va obhivyokt korunk nhoim. Hea gondolla modhem xirkal'lim amim az eka osolea porigotent jietamv mhollear - amcha dispoddtea jinnyek amchelagim ek don nhoim, sobhar mukham gorz poddtat. Kiteak mhollear somsar vollkota, man dita mukhank matr xivai bhitor aschem borem ya sarem konnak poddon gelam?

Amcha somajent itlim sorv songhottonam asat, songh‌somsthe asat, ektar asat. Amchepoiki kitle odhyokx, maji odhyokx, kar‍yodorxi, khozanchi, sonchalok, nirdexok, solhadar, marg‌dorxok, vauraddi asat? thodde ekacheaki chodd songh‌somstheamni hud'dedar. Itle sorv amchemodhem, amche bhomvtonnim ason‌yi. Amim kel'lea va korchea kamamni amkam kitlem somodhan asa?

Amim hipokret somsrant hipokret jinni jieun asamv dekun ami somaz seva korchi mhonntamv tor‌yi amkam somaz mhollear kitem mhonn kollit na. Ami konknni seva/vaur kortamv mhonntamv punn amcha konknni mogant bhorlea mosor ani kusoddai matr.

Zaunko puro amim panch, dha, pondra, vis, pon'nas vorsamni somaz seva kelea, konna konnak apoun haddn man som'man koroila, fulam follam dileant, gudde portileat, fondd purleat - punn mullavem ek soval hanga ubhzota;

"Hea dha,vis, tis, va pon'nas vorsamni, amim kitlexea goribanchem rudan aikolam? kitlexim pakim ubharleant? kitlexea bekarink kam' mellaxem kelam? kitlea piddestank kumok dilea?"

Maf kora, havem sangcho irado, amim hud'dedar zamvchem padrim madrinchim kamam korunk nhoim mhonn chinteleamni ’him kamam padrim madrinchi matr?’ mholl'llem soval. Amim amcha firgojemni zaitim bhandpam bhandleant va aschim bhandpam portun onik‌yi vhodd bhandpam bhandoileant asonk puro. Potram-saittamni amchi rongall tosvir sodam-i yeta zaunko puro. Punn amim kitlim sadhonam kelear‌yi, jednam pason amcha kanank amcha somajentlea lhananchi oskot bob aikonangi, jednam amcha dolleank amcha somajentlim vinngim disanant‌gi, tit'tun poreant amim khonchyai songh‌somstheak favo zal'lim nhoim.

Modor terezachea utramni sangchem tor "aicha somajent vhoddli bhuk, khannachi nhoim, amim konnak‌ch naka zal'lim mholl'llem chintap". "az‌kal monis mogak bhukela, somajent sez‌sambar mholl'llem chintap unnem zalam, sezarim ekameka adhar zamvcheaki mosran pettleant, kuttmant duddu korchea dhamvnnent ekameka khatir vell na". Hi bhuk nhoim?

Hea porigotek sudhraunko ami kitle ’amcha bapa, noman morie, anond bapa’ bhettoizai? kitlim bhageunt voram korizai? kitlim panam vanjel vachizai? hea sovalank khoim asa zovab?

Amcha konknni somajent itlem sorv ason‌yi amche mullave xevott haltat, amchem dakddeanchem sonchalon soit eka marak thorthoron kampta. Sorv zageamni bonddvall‌xahi chintap raz korta. Jedoll poreant oplem cholta tedoll poreant amchi seva, jednam amchi dall xizana, toull amim tem sonchalon futtounko pattim soranamv. Amcho irado hud'do, odhikar, namv xivai kamam nhoim. Dekun ek sonchalon aschem don kuddke kortamv, don aschim chear, chear aschim att, att aschim solla.. Bhilkul voilea okbhor bir‌bolachea kannyent ascheporim. Dekun amcha somajentlem nagddem sot bhovo vidrup zaun amkam dista;

"Amcha somajent ekak don, donak chear ani chearank hozaranche hozar kuddke torn, hea churanchem tirkutt korchi kola amkam horyekleanchea rogtant bhoron gelea, kitem-i na tor hea tirkutteank lagim zoddunk soktele"

Oxem mhonnon oplea svo-faideak osolea tirkutteank lagim haddn eka sotreponda haddlem mhonn somsraka hordhem pettchim kaim unnim nant. Jednam poreant, amkam, amchank, amkam horsiteleanchem bollkem bhorta, man som'man mellta, proxosteo bhirudo melltat, tedoll por‍yant ami hea tirkutteank kobaporim kitle pauttim ganneak diunko‌yi toyar.

Atam somsarak bott zokcheadhim amim (hamv ani tum) ek soval amkanch vichareangi?

"Amim hea porigotent moddteleancha (Break) pongter asamv va zoddteleanchea (Unite) pongter asamv?"

- Valley Quadros