Raknno potracher echchemachea ’mukt uloup’ cher protikria
Mukt Uloup Va Sovayechem (chip) Uloup?

konknnent sahitik vad-vivad kaim nove nhoi. Khonchyai songtechi bholaikebhorit vaddaull zaizoi tor, vad-vivad, tork-somvad bhovo gorjecho. Jednam poreant to tork-somvad, vixlexonn-vimorso eka poridhibhitor ason, pramannik husko asa tor matr thoim vhaddaull sadhy. Namve kosli-i bhasa-bhas zamv, tork-varjik zamv khoddpacher votl'lea dudaporim.
Echchemachem mukt uloup vachun mhaka sontos jitlo zaloki, titloch niras zalom; sontos ho ki; echcheman jye vichar dhoiran vinchleat ani konknni bhasechea unn-ovgunnancher arso dhorla tem polleun khorench sontos zalo, khorech bhovo orthabhorit vichar te. Punn nirasyi zalom; poilo niras - hantum vhapar zal'li bhas, vimorxokachi(?) monogot ani ozun pason fokot't kalponik (Theoretical) zaun chintam xivai kedinch kareall (kriatmok) ritichem chintap chintunk na, va tem preton kel'lem-i na, ani hench vedant mhonn bhaschi rit parkitana az konknni sahiteachem lacharponn sustata. Zaunko puro tannem boroyil'lea pattlo mister ani supt irado kosloi asondi. Konknni bhasentlem sahity ’omuly’ mhonn khoncho bekuf boroinnar vad manddta? bekufantlea bekuf boroinnorak soit kollit asaki konknni sahiteant her bhasenchea sahitea mukar mott'tt na mholl'llem. Echchemanyi porot ani porot hench sanglam/sangta xivai hacheaki mukhlem chintap hachyai kott'ttear rigana mholl'llem konknnechem durbhagponn mhonnom? vektigot zaun echchem' mhozo khas mitr, vicharamni amche vichar choddtavo zaun tall melltat; hamv kareall zaun chint'tam tor to kalponik zaun chinta. Konknni sahitant kallok asa mhonn fokot't durson boslear ujvaddachi vat pettounko kaim sam|pedru yeta? va her konni konknni sant/santinn yeta? aminch vat pettoizai mhonn na - khorem. Amkam ximtti uklun xenn ghalchi tank na tor borem - punn teo vatto toryi sangyet nhoi? punn tem amchem kam' nhoi, amchem kam' fokot't khoddi kaddcheo matr mhonn hat bhandhun osolea bhasent boroyil'leak kitlo mohotv dizai?
Regam Taccode-n thoddea tempadhim boroyil'lim utram oxim asat; vimorxok mholl'llem utor konknnent chikke upralli chintpak karonn zalam; je thodde vimorso boroitat te chintatki ami kitem khoddi kaddleari to vimorso zata mhonn! dekun oprup konn khonchea potrak vimorso boroitana, to vimorso fokot't khoddi mat zata xivai vimorso zaina. Khoddi mhollear mamyn/bailen/ ayan kel'lem jeunn soma zaunko na mhonn bhair ulomvchem; sezarchi choli onyeka cholealagim uloilem mhonn tankam bandhun dimvchem; sorv karonnavinne! fokot, hamvem pollelam; mhaka oxem bhogta, mholl'llea nibak lagon. Punn taka vimorso mhonnanant. Osolye khoddink mol na; sorvzonnik/poblik zageamni osolye khobrenk ontost na. Gourovan ami hem heramlagim ulomvche porim na. Him utram nizaiki orthabhorit ani sot soit.
Hangasor thoddeacho toryi dakhlo ditam; echcheman daizacher porgottl'lea thoddea borpancher oploch orth korun to orthch sarko mholl'lleporim foisol dilam. Poilem - lota mongexkorak ani konknni sahiteak tulon kel'levixim. Hamvem spoxtt utramni ul'lek kelam ki; hamvem tem lekhon boromvchea sondhorbhar ’vois of inddia’ kareant jikpeachem namv ghoxit korunk ti ayil'levellar thoim hazor asl'lea songitkaramni/lokamni tika dil'lo man polletana, konknnent hi porigot udel'li tor kitem ghoddtem mholl'lleachem kolpon havem kel'lem mhonnon. Hangasor konknni sahity koxem modhem udelem?. Konknni mhollear echchemak sahity matr asyet, punn hamv ’konknni mhollear sahity matr’ mhonnana.
Konknni ek bam-i mhonn hamv lekhina. Konknni ek sagor mhonn hamv lekhtam. Hangasor songit, rongmonch, sahity, potrikodhyom', kola.... Sobhar prokar asat. Oxem mhonntana echcheman havem lota mongexkorak ani konknni sahiteak tulon kelam mhonn chintcheant kitlo ortho asa? tor hamvem mhojea borpant jezuchim utram vhaparlim mhonnon vol'lin kristamv dhormak ani konknni sahiteak tulon kelam mhonnchem?
Voir regamachim utram vaparlim mhonn vol'lin takoddegarank ani konknni sahiteak tulon kelam mhonnchem? her songit mohaxoyancher ani konknni songitkarancher tulon kortana echcheman ul'lek kel'lea namvam pott'tter natl'lea songitkaranchim namvam mhakai kollit asat - tim hanga gorjebhailim, gorz yetana ul'lek kortam. Osolea oskot/oxir chintpakch ’sot’ mhonn patyemvcheanchea toklent kitem asa mholl'llench poilem soval.
Dusrem dursonnem echcheman kelam; ’tanchinch sompadokiyam ani tanchinch protikria. Hea utrank mukhamukhi uloitana ’hamvem tumcher boroyil'lem nhoi, thoddea potranchea sompadokancher boroyil'lem’ mhonn echcheman spoxtt kelem toryi, ek songot hangasor bhovo gorjechi ul'lek kortam. Thoddeach tempadhim konknnecho mohan sahiti (?) mhonn lekhchea ekleachem sondorxon daizacher porgott kelem. Tantum tannem dil'lea zapicher eka vachpean soval korun mhaka dhaddli ani hamvem ti asa toxi porgott keli. Turont mhaka tea mohan boroinnaran oxem boroilem; vol'li, mhaka tea vachpeacho villas dhadd, hamv taka sarkem somzaitam/xikoitam. Punn sompadok zaun mhaka mhoje thodde bhandpas asat, hamvem ghezoi zal'le thodde nirnnoi asat, hamvem taka zovab dili; tumchi protikria/spoxtton kaim asa tor ti dhadda, porgott koryet, punn villas dimvcheadhim mhaka tea vachpealagim vicharchi gorz asa. Tye uprant tea mohan boroinnaran sorvank sangonk dhorlem; "vol'lin koroilam, vol'lik malghoddea boroinnorank man dina.
Dusrem: - onyeklea mohan boroinnarachea sondorxonacher sobhar sovalam thoddea vachpeamni boroyil'lim hamvem thoddim porgott kelim. Somaje mukar ek uloup ani mhojelagim onyek uloup - osolem doddem dhoronn ho kiteak korta mhonn mhaka somzana. Turont mhaka hachem tikxem imeyl ailem; tuvem tujea(?) vachpeank dhorn osoli protikria dixem kelam. Tachea imeylasovem eka boroupinnen opli protikria soit dhaddli. Aichim thoddim bhurgim xoping mal-molttipleksamni bhomvtat mhonn sorv bhurgim toxim mhonn sangchem borem nhoi oxem tinnem boroyil'lem imeyl asa toxem taka dhaddlem (konnachem mhonn taka sanglem na).
Osole sobhar dhakhle hangasor divyeta, punn lisamv; amchea khonchyai boroinnarak, tankam fugarn boroije, ani ti matr protikria. Amchea borpancher konnem-i tthika keli tor ti sompadokamni kel'li ghuttmoll. Sot sangchem tor ailevar hamvem daizacher khonchyai borpancher ayil'li tthika porgottunchem rauylam. Kiteak amkam sorvamni fokot't dhumpoun boroije - oni osolea khastachem chintap chintele konknneche boroinnar/kovi/vimorxok tor konknnecho fuddar kitlo sobhit mhonn ondaz kora. Mhollear amchench sarkem ani heranchem sorv sarem.
Hantum vimorxok soit opvad nhoi mholl'llem sot echcheman ruzu kelam. Okhrecho bodnam' echcheman ghala, ’nixpokx, nixttur, nirbhit’ mhonn hannench volayil'lea mhojea sompadokiant boroyil'lea utrancher; haka ozun ’ami koream’ ani ’tumi kora’ hea don vakheam modhlo forok kollit na. Hamvem boroilam; ’ami konnachem xenn mhonn dursonchem naka, bogar ami omrit rocheam’. Hangasor ami sobhdant hamvyi eklom. Toxem astam echcheman "sorkos borem na mhonnteleamni sorkos korn dhakhomvchi gorz asagi?" mholl'llem soval kelam. Bhilkul gorz na echchem'. Punn oxem konn sangta tem promukh. Zor tor ek vikxok toxem sangta tor tannem sorkos korn dhakhomvchi gorz na. Zor tor to sorkosacho ponddit zaun uloita tor, taka sorkos korn dhakhoije poddat. Jinnyent randap korinatl'lean randpaspordheacho zoddz koso zamvchem? jinnyent krikett khellonk nennascho koch zaunko sokta? echchemachem mukt uloupant survat korta ek vachpi zaun, punn okherint vimorxokacher boroyil'lem utar apnnacher voddn gheta. Hem soval vimorxok echchemak xivai vachpi echchemak nhoi. Konknni sahiteant bodlaunn zaizoi mhonn sorv sangtat, konknnent vrit'tiporota ozun na (vo osleari ti thoddeank matr), ani amche choddtavo somsthe tanchea tankicho vaur korta toryi hangasor vixes bodlaunn ayil'li na. Kiteak mhollear hangasor konnyi kul zoddina, hea kamamni konnachem-i peÇtt bhorana. Amchea somsarant somosse asat, astele, punn somosse asat mhonnon somsar hulpamvchem chintap annvem nastam ani kitem?. Horyeka somosseank zokto poriar astolo, ami sahiteachea somosseacher poriar sodhcho tor, teo vatto toyar korizai, va korteleank pattimbo dizoi xivai motik ayil'lem boromvchem, tonddak ayil'lem ulomvchem albem/onnvem chintap nastam ani kitem?
Konknni sahiteachea boreponnapason minot kortele sobhar asat, tanchim thoddeanchim namvam toryi hamvem kaddizoichch; dda|eddvordd nojret. Vrit'ten to ek dotor, toryi konknni sahitak tannem diun aschi denngi konnaki lojer ghalche tosli. Machcha milar - vrit'ten beank afisor, punn konknni sahitak tanne diun ascho vaur vakhonn'nnek favo. Osolechch her sobhar asat; vol'li voggo vrit'ten inddosttriyolistt, do|jeri nidd'ddoddi vrit'ten pradheapok, regam' takodde ek pradheapok, toryi hamnni konknnek dil'li/diun aschi denngi zaiti asa. Hinch nhoi, her sobhar asat; do|vil'li silva, ma|protap naik, hannim kel'lo/korun ascho vaur konnaiki disana?. Gleddis rego, jeri kulxekor tosoleamni porgamvant kel'lo vaur ami chil'lor mhonncho?.
Osoleamni konknni vaur kela/korun asat tor bhilkul koslyai namvachea/manachea ongolapan nhoi. Punn az porigot matxi sudharlea, osolea vauraddeank konknni lok vollkota, mat dita. Az zor osolea v man mellta tor peÇddkanni kiteak?. (amchea napas budink zor somaz pois korta tor tem amchem unnemponn xivai somajechi chuk nhoi) amkam zokteank man diunko naka tor kaim vhodd na. Punn man kaddchem hokk amkam konnem dilam? hancher kill ritichem uloup/boroup uloun/boroun amkam ami ponddit mhonn lekhcheachim nakxeiddeant punnim il'li loz asagi mholl'llem soval. Atam konnyi vicharit, ’fokot't konknni vaur kela dekun tanchem sahit unchlengi?’. Konn mhonntaki konknni vaur kel'leanchem sahit unchlem mhonn? sahitachi mapnni ek veglloch vixoi ani to map korchea ghoddye ami nirdoi zaun dudak dud mhonneam ani dikak dik mhonneam. Ami sahiteacher mapon korchea sondhorbhar tem zorur koream, hangasor kosolinch pokoll sintimentam haddchim nakat. Punn her sorv sondhorbhamni horyekleancher kill mapachem ulounnem, ominch ponddit, ominch sarkem ani heram sorv kill mhonn lekhchem, naka zal'lim imeylam, essemessam korchim, karttunam korchim amkam sobh ditat? nant tor ailevar jhelo potrant boll toklechea sahitin, ’xirap’ buk hatim gheun boschem pintur kiteak soddoilam? hench pintur amchea bapaicher ami soddoiteamv? va heram konnem-i soddoyil'lem tor amkam kitem bhogtem? hem chintlam?
Kanoddint oxem asa dekun konknnent oxem zai mhonn him sangtat. Kanoddint vimorxok oxem kortat, toxem kortat mholl'llo bhut hanchea angar ayil'lo ozun vochonk na. Kanoddint zai aschem sorv konknnent zai mhonntat tor kanoddint aschem punn konknnent natl'levixim hanchem gomon kiteak vochana? vimorso/khoddi kaddchea pattlean don promukh irade astat; poilo - husko, dusro - fokot't dursonk. Hangasor amkam husko ason ami vimorso korchogi va konnakgi omi opvont/mohan mhonn dhakhomvcheak herank lhan dhakhomvchea iradean? amkam khoro husko asa tor, heramni kel'lim borim kamam kiteak disanant?
Amim ekameka zokto man kiteak dinamv? man dimvchevixim echchemalagim mukhamukhi kel'levellar echchemachi zovab oxi "man dimvchem kam' kotholik sobhechem, amchem nhoi." tednam echchemak soval kelem tujea auy-bapaik, tujea bail-bhurgeank, tujea soiream-mogacheank konn kotholik sobha matr man ditagi? mhollear echchemak ’man’ mhollear fokot't vedicher apoun fulam ghalchem matr dista. Osolea oxir chintpan kel'le vimorxe kitlea molache vo mohotvache? osolea piddest vimorxeant khonchi/konnachi konknni ud'dar zait?
Pichchorak gel'le konni sangtit ’enchi savodo pichchorya’ - ti tanchi monogot/klas. Punn ami khonchea hontar asamv? amchem ani tanchem hont ek? ami sahiti tor ami vaparizoi zal'lim utram ani tamnni vaparlelim utram ekch? amkam ani tankam kaim tofaut na? amkam osolem sahity zai?
Stan Ageira-chi protikria vacha, kitle probhud'd vichar tantum asat, ailevar jeri raskiFan suru kel'lem onkonn ’bhogl'lem bhogl'leporim’ vacha, tantum tannem vaparl'li bhas polleya, kitli probhud'd, kitli nazuk? punn donamyti ekch vichar, konknnent boroinnoranchem vachap pavana, konknni sahit zoktea pamvddar yeunko na. Hem sorvanki kollit asa. Punn hacheaki mukhlem chintunk konnakyi naka. Kiteak tem amchem kam' nhoi mholl'llem bezoubhdari chintap. Tor tem chintap konnachem? potrachem? potr choloiteleanchem? sompadokanchem? maigamvcheanchem? golfagaranchem? somstheanchem? ami hanche poikintle? va bhaile? ami konknne khatir kitem-i korunk sadhy asa? kelam? kortamv? ami kel'leacher amkam somodhan asa? konknnek kaim faido asa? hye vicharancher arso dhorla? konknni sahitacho husko ascheamni ek songot uddasak dourchi bhovo gorz asa; ami sangchem vedant toryi sangchi rit sarki nam tor, tem sangon kaim faido na. Zoxem goddongamni pieun ttaitt zaun khonnint poddon thodde sangtat; ’amcho prodhan montri piso, amcho rajeacho mukhel montri piso.’ ani husko aschim borpam zorur tea khonnint poddon bob ghalteleachea bhasepras unchlim zamv mhonn axetam. Konna-konnachem dhormachem ghottun, mot tharyar nastam boroilem tor tem mukt (fri) uloup aschem ’chip uloup’ matr zata.
(Raknno potracher echchemachea ’mukt uloup’ cher protikria)