”hea somsarant bhovo amalachem vhokat zhaunasat - utram!’ - ruddiardd kipling
Chear Soron Panch Lagtana

Voros : 2008
Moino : Mai
Monis zaun zolmal'lea horyekleak oplich mholl'lli jinnyerit asta, zamv ti rit to kosoi gollsum. Haka zaito bhailo probhavo asonk puro, zauyet tannem somzonchi rit, tannem zoddl'lem xikap, tannem vosti korchem porisor, tannem vaddon ayil'li rit va tachea sollaulleche monis. Ani hea sorv bhailea probhavank sori zaun oplea chintpachea xeathien to monis opli jinnyerit ruta korta.
Ekleachi jinnye rit her konn posond korum va korinastam ravom. Punn lok tik mhonnta mhonn mirsange zhoddacher mirsang ambott zaina, lok ambott mhonnta mhonnon chinche rukar chinch koddhu zaina. Horyeklo monis poilo jieta opnnakhatir, uprant matr taka heram khatir jieunko sadhy.
Atam heach monxa vorgantlea amkaim amchench mholl'llem chintap asa tor kaim vichitr asa?
Daaiz.com misamvak chear vorsam sompon atam panchvem voros. Hea sompon gel'lea chear vorsamni ami cholon ayil'li vatt polletana eka riticho othvochch onbhog zata. Ho onbhog edollch mhojea jinnye onbhogacho vantto zaun gela toryi, ekek onbhog ozun jivo asa. Tantlim thoddim ghodditam niallchim tor;
Thoddeach moineadhim mhojea thoddea khasgi khontik lagon ratik nid poddlina mhonnon utton imeylam chek kortana, tantum mhojea eka khas sahiti mitrachem imeyl aslem. Konnaichyai imeylak tednanch zap boromvchea mhojea pixea souyek lagon ’Vol'lik dusrem kaim kam' na’ mhonn zaiteamni onnkil'lim utram mhaka sodanchim zaleant. Hangai hamve toxench kelem.
Dusre disa mhojea techch mitrachi lambayechi zap ailich. Tantum mhaka sobhar sovalam aslim - "Vol'li, tuji zap mhaka ratichea sadde tin vorar aili. Tum ratichem sadde tin vorar kitem korn asloi? daiz.Kom' saitt opddett korun asloi? nid khollon konknni vaur kortaloi? kiteak oxem korn tuji bholaiki bhigoddtai? konknni seva? kaim thoddo lok tuka vha vha mhonn tarifo kortolo mhonnon? konknni mam-i tujea hea nisvarthi (?) vaurant girest zateli mhonnon?......"
Sot sangchem tor hi zap vachun ek ghoddi mhojem kalliz kochayil'lo onbhog zalo ani kollanastanch mhojea dharunn dolleamni thodde thembe duHkham goll'llim. Punn kitem koryet? to mitr mhozo khas dekun taka suttavem sot sangl'lexivai nirvog natlo.
Tem karonn hanga gorjebhailem toryi taka boroyil'lim thoddim utram him; "hi bhilkul pisai xivai her kitench nhoi. Hamv hangasor yetana zalearyi kitench opekxun yeunko na. Atam-i ti opekxa na, fuddem-i kosolich opekxa aschina".
Onyek ghoddit niallchem tor;
Ojik kaim don vorsadhim hamv rojer mam-igamvak gel'levellar mhojea eka khas sahiti mitrak bhettonk gel'lom. Toull tannem mhoji kotthinn tonki keli. "vol'li tum kortai - borem. Punn kiteak choddit kortai? (You are doing, fine! But why you are over doing?)". Mhojelagim zap asli; "az, mhaka, mhoji kalchi/porchi vatt polletana, havem koryet aslim punn korunk natl'lim thoddim kama dixttik poddtana, mhoji mot poxchatapan koddta. Dekun faleam/porvam havem toxem poxchatap korunk nhozo dekun az mhojea tankichem jye kitem korunk zata tem korizai mhonnon il'lo chil'lor vaur korcho xivai her kaim iradean nhoi".
Hamv konknni sahiteak yeun kaim vis-ponchvis vorsam zatit. Punn hea vorsamni hamvem ek sarkem kam' korunk mhaka zaunko na, zoxem hem konnacheani sadhy na. Kuveytt yemvcheadhim kaim att vorsam bomboyant aslom. Tea att vorsamni havem boroyil'leo kanneo kaim tin. Punn tacheaki poilem havem sobhar kanneo boroyil'leo. Punn hamv kuveyttak yetastam, mhojea motint kaim dha-bhara vorsadhim jivi ason, atam bhouxa moron poddleli ek axa asli. Mhojench mholl'llem ek prokaxon asazoi mholl'lli ti axa. Ani kuveyttak pautochch hea mhojea axechi ankhri paleli.
Fuddem?
Hi ankhri palel'leant mhozo svarth kitlo mholl'llem mapunk tumkanch soddtam. Tumchea tumchea motintlea takddek sori zaun mapa ani foisol dia.
Uprant mhojea motint noveo noveo axecheo ankhreo futtleo, mhojeporinch zor herancheoi axa moron poddleat tor tankam il'lo jivo diveam mholl'lli axa. Toxench kelem - mhojea lagsilea, vollkicheank mellon, tanchim borpam ekttaun, buk porgotton, te buk takach dimvchi axa.
Hea vauramodhem mhaka ontorzallicher sahity roschi axa udeli. Konknnentlem poilem opunn konknni ontorzall maibhas.Kom' udetochch mhojea axek nove kombre futtle. Mhozo vaur mhaka kollanastanch choddlo. Bhilkul pisai xivai her kitench nhoi. Hea sorv vaurant mhaka kitlo labh ani kitlem luksann mholl'llem havem lekh ghal'lench na.
Oxem suru zal'lem misamv daiz.Kom'.
Punn vorsan voros, nove nove sande daiz pongddak mell'lle. Zoxem jinni mholl'lli ek poinn toxench hea amchea poinnar sobhar poinnari mell'lle. Horyekleank tanchinch vojim ani xevott. Thodde poinnari porki toryi vollkeche zale, ami sangata thoddim paulam chol'leamv. Uprant amcheo vatto vevegllea kuxicheo dekhun vegllachar onivary.
Uprant daiz sahitik spordhe, 2004 isve thaun ami edollch ek lakhacheaki choddit rupoi inama rupar dileant. Sangonk gelear loz, pottak na pez mholl'lleporim, sot sangchem tor az pason daiz.Kom' haka ek poxok na!. Toryi ami konknnent poiso kela mholl'llem dursonnem ami aikolam.
Punn amchea hea edollchea misamvant ek sot ami somzoleamv - hea somsarant bhovo solisayechem kam' mhollear, kitench korinastana hat bhandun boschem ani kaim korteleancher ked uddomvcho, tankam holk korchem ani tancher khoddi kaddchem. Heo khoddi tanchea vauracher zauyet, tanchea chintpacher zauyet va tanchea vektitvacher zauyet.
Havem survatterchch sanglam - horyeklo monis jieta poilo apnnakhatir. Tumim tumchea motichea takddek sori zaun hem mapa.
Hea modhem hamv ek prokaxok zaun astam, mhojeo thoddeo zovabhdaryo asat - zo konn spordheak buk vicharta, tankam buk dhaddchi vilevari havem korizai. Mhaka vektigot zaun konna thaunyi kitench naka asyeta, punn je buk havem porgott keleat, te sorv mhojechch mholl'lleporim dekhun hamv choddtavo spordheank, havem porgott kel'le buk dhaddleat. Hem aikol'lea/pollel'lea thoddeamni, he puroskarachea pattlean dhamvleat mholl'llo bodnam' ghalai asyet. Punn sot sangchem tor - az pason ami kosolyai puroskarak axeun vochonk namv va vechey namv. Hem amchem chintap ani amchi jinnyerit.
Atam hea chear vorsamni ami amchea tankicho vaur kela - bhorpur mogan ani obhimanan kela. Amim ekek borap tidvun, ttoip kelam - amchea kama uprant melll'lea vellant. Atam amchim misamvam heram nokkol kortat - tem sontosch mhonnyet. Punn durbhagponnant amchea moddkent xizl'lem chorn thodde dondo choloitat. Amchem chorn oplem korche thodde amche modhem asat. Konknnent aschim char boddam. Kitlexeank bekuf kortit he? sobhar lekhokamni (svabhiman aschea) mhaka boroun vicharlam ’vol'li mhoji kanni tuka dhaddleli tuvem koxem her potrak va saittik dhaddliy?’. Punn havem taka somzailem, jednam kole vagacho ves ghaln rajvottki choloitana konnem kitem koryeta?. Ani osolea burnas kamak potrikodhyom' mhonntat he! vha vha!
Punn amkam ek somodhan asa. Ami konnaichem-i chorunk na, farunk na, konnaiki nagounko na, bonaunko na. Ami bhurgeank mittai vanttl'leporim puroskar vanttunk nant va mot-got natleleancho pongodd bhandunk na. Ami koslechch hud'de dourunk nant, vijitting karddam chhapunk nant, festam achoronn korunk nant, dhangro marunk na, mel'leanchea namvar poiso ekttam-i korun gillunk na, konna konnak holk korun imeylam dhaddunk nant, amchench heramni velam, khelam. Punn ami amcho vaur nitin kela. Ami namva khatir, mana khatir, puroskara khatir konna konnak dhumpounko vochonk namv. Borem ya vaitt - xida tonddarchch sanglam ani hea khatir thodde ozun dusman zaleat. Punn mhaka tacher kosloch poxchatap na - konna konnachea sukea soilapa khatir ami amchea totvamsovem raji korun jieunamv. Maf kora - tumkam him utram hankari distit tor.
Porot tumchi takddi dhorn he mapa. Konnachea tokler xenn bhorlam - to techch tekid mapundi. Konnachea kott'tteant kaim il'lo okkol asa, to voraun mapundi.
Okher korcheadhim,
Kaim thoddea moinea thaun kitem-i boromvchem mhollear kosolegi korkore yetale. Tea tekid hea vorsant kamanimtim mhoji somsar bhomvddi choddli mhonntata asl'li il'li axa porot bavon vetali.
Punn hem misamv mukharun vochazoi. Uprantlem vellakallache odhin asa!
Sangl'leporim tujea takddechem map kitlem mhonn bindas sangonk dakxenaka!
Khalteponnim,
- Valley Quadros, Ajekar