Picture

'Time and Tide waits for none’ mholl'llea sangnneporim vell ani lhar konnak‌ch rakun bosana. Hea somsarant kitench thir/xaxvit (Permanent) mhonnun na, zamv kitlem-i dhon-dirvem asum, kitlyai dexachi rajvottki cholomvchi xeathi asum va kitloi bollvont asum; ayil'leak eka disa vochunk asach, zamv thodde dis pattim-fuddem, punn ayil'leank vechem onivary. Oxem mhonntana hamv niras‌vad pacharunk vochana, monis zal'lean opunn kitlo lamb jielam mhonnun khont korcheaki, opnnan jiel'lea disamni kitlem auk bhorlam mholl'llem promuk. Dekun jivitant kedinch bhorvoso sanddinastam fuddem vochunk zai. Okheriche tis sobdh porot uchartam; fuddem vochunk zai.

Itihasachim panam portitana kollta; monis adimagam ranamni jieun ayil'lo. Fatrayugachea kallavixim soit mahet ascho, zo 2.6 miliyon vorsadhlo kall. Hech kallar rodanchem ovixkar zal'lem, fatrank aidam korun zanvaranchi xikari korun monis jieun aslo mholl'llem ami vachun, aikun aileamv. Atam vijmit pavunk karonnam vegllim asat. Atam fatrancho kall, tambeacho, lonkddacho.... Kall utrun monis mukar paulo. Pattlea xembor vorsancho itihas kaddlo tor‌yi ami polleun ayil'lea kallachi bodlaunn ami polleun, jieun, bhogun aileamv. Reddio kall, ttivicho kall, kompyuttoracho kall, ddijittol kall utrun atam kritim' bhudhvontkayecho kall (Articial Intelligence), vorchuvol rialittichea kallant jieun asamv. Punn hea kallar soit mandd-kurponn chintpak dhorun pattim vorchim burnas kamam thoddim korun asat - hench vijmit korta. Aichi pillgi, aichem zonang, aiche yuvozonn adhlea pillgecheaki budhvont ani zannvayechi. Hankam mukar vorchea bodlak dhorm'-bhas-zat-lipi mhonnun vik vanttchem kam' khonchyai voicharik somajek sobh dina. Konknni bhas bharot somvidhanachea attvea vollerint asa punn Konknni bhaxek zoxem her bhasenk asleporim somosse asat. Ami amchea zannvayek, amchea xikpa-somzonnen eka monan hea somosseank poriar sodhcho va tea vatten mettam kaddche bodlak hat bhandun, va konna-konnache pam-i voddun mukar vochunk dinastam ramvchem eka bhasechea fuddarachea nodren vhoddlem dolldir mhonncheant dubhavo na.

Jinnye songhorxak lagun poilem mongllurant, uprant mumbomyt ani uprant golfant soit. Jivitachea poinnant optton-doptton xeuttol'lom dekun thoddim vorsam vonvasant khorchil'lim. Pakatte tutt‌l'le... Punn ubhcho bhorvoso zamv, mukar vechim chintnam hogddaunko natlim zal'lean ojik sat-att vorsadhim Konknnint ek ’progotipor boroupeancho ektar’ mhojea ollkechea sobharank mukar apoilem, thodde aile thodde pattim urun sobhai pollelagle. Eklea dogamni zap divun mhollem; ’tujesovem asat te soglle tujeborabor asat mhonn nhoi, toxench tujesovem nant te soglle tujeborabor nant mhonnun nhoi’.

Toull mhakach hamvem soval kel'lem; mhaka zor progotipor sahityik kamam korizoi tor herancher lobdun boschi gorz kosli? hacheadhim soit porgamvant Konknni vaur kortastam soit hamv khonchyai somstheacho hud'dedar va sando zaun natlom punn kamam korunk tednam-i zal'lim. Dekun atam tor‌yi kitem bodol'lam? oxem mhojeyitleak chintun ’konnem korije aslem, kiteak korunk na? koxem korchem?....’ koslinch sovalam ubhim korinastam, mhojyeyitleak chil'lor kam' korun ailam. Hastelim hasun‍ch urlim punn hamv mukar paulom. Konknnik hacho kaim il'lo faido zala tor mhaka titlench puro. Hacheaki choddtik mhaka kitench naka.

Tum vicharxi hamv konn? ek Konknni monis. Monis mhonna, Konknni mogi mhonna va Konknni piso mhonna punn hamv Konknni monis. Khonchyai okaddemicho va porixodecho va monddollincho hud'dedar‌yi nhoi, sandoyi nhoi. Punn ek boroupi zaun mhozo xevott choddit vachpealagim pamvcho. Zamv her bhasent to asundi va her lipiemni asundi. Oxem astana hamvem boroyil'lea bhasemni mhaka puroskar labhta va labhunk zai mholl'llem pisantt chintop chintcho matr hamv nhoi. Puroskar-man-som'man sogllem duiyom' (Secondary), punn prathomik (Primary) chintop: eka kallak hamv protinidhitv kortastam, mhojea bhasek mhoji denngi kosli mholl'llem. Konknni bhas jeral ritin panch lipyemni, tantumyi tin promuk lipyemni sahity rochon zata. Romi lipient survilea kallar choddtik sahity rochon zatalem, uprant kon'noddo lipient sahity rochon zaunko laglem toxench uprant devo‌nagori lipient sahity rochon zaunko laglem. Punn Konknni sahiteachi survat zal'lea kallak ani atanchea kallak zaito tofaut asa. Zaiti bodlaunn zalea. Hea modhegat ami zor amchi mullavi zovabhdari visrunk dhorlear ami protinidhitv korchea kallache guneamvkari zateleamv - hem mhojem khasgi chintop ani patyenni.

Ami Konknni veg-vegollea rajeamni ximpoddleamv, veg-vegollea lipimni, veg-vegollea bolimni Konknni bhas vhapartamv. Oxem astana somogr Konknni bhasechi grest‌kai polleun ami gorv pamvchi xivai ekameka dusman mhonnun lekchem Konknnichea bholaikebhorit fuddara dixen marekar. Luis Mascarenhas zamv, A.T.Lobo zamv, Jo.Sa.Alvbares zamv, gobbu urva zamv, svami supria zamv..... Konknni sahiteak grest kel'le mohan Konknni sahit‌kar. Luis Mascarenhasachem ’obramvchem yojn‌dan’, Jo.Sa.Alvaresachi ’Anjel’ zamv, A.T. Lobochi ’tum boro za’ va ’vell-ghoddi’, Gabbu Urvachim ’mam-i‌gamv’ nemalleantlim borpam zamv Swami Supriyan R.V.Panditachea ’doreo gazota’ kritiecher kel'lem odhyoin zamv... Hankam sahiteache koslech puroskar mellunk nant mhonnun kitem tanchea sahiteachem mol unnem zalem? sahity okaddemi puroskar zoddpi J.B.Sequeirachea eka kovitecho uddas konnaiki asagi? haka sahity okaddemicho puroskar favo zala (maf kora hangasor konnaiki vhodd/lhan mhonncho nhoi). Bab J.B.Sequeirachea ’kasvachim paulam’ kovitazomeacher prostaun hamvem boroilam punn nizaiki hachea ekai kovitecho uddas mhaka na. Tor sahiteacho dorzo ek puroskar tthoraita mholl'llem bebuneadichem razamv. Sahityik vortul asolea razamvamni ami ’Jokers Club’ kelam. Konknni panch lipyemni, chear rajeamni aschi grest bhas mhonnun vorsak ek pauttim vedicher konnengi boroun dil'lem bhaxonn bigdun bhaddeak haddoyil'lea lokanthaun tallio ghemvche ek Konknni nemallem vachinant, ek Konknni pustok molak ghenant mholl'llem somzunk kompyuttor breyn naka.

Her bhasemni jednam ek-dog boroupi melltana thoinchor sahityik vichar udetat punn Konknnint ekameka khobro ani khellkullam. Iskolachim daram pollel'lech opunnchh vidhvan/gineaninch mhonn mandtat. Ople tollhat utron nodor bhomvddamvchi xeathi nasche dur‌drixtteche xermamv ditat, avazak songit kelam, bonautti sobdhank sahity kelam, kam' mhollear dakoupachem mhonn zalam. Nemallim mhollear panam bhorchim vidhanam zaleant. Hanche modhem hovesi, voicharik borgollache yothextt mapan bhorleat. Vis-ponchvis vorsam ek nemallem choloilam mhonntat punn hea vis-ponchvis vorsamni kitlem somajik bodlap haddunk sokleat mholl'llem soval odhurench urlam. Konknnichea namvan okaddemi asa, porixodo asat, veg-vegolleo monddolli asat punn Konknni mhollear kitem mhonnun konnaiki poddun gel'lem na. Choddtavank sorkaracho duddu khorchuncheo vatto dakomvchim panam toyar kelear puro. Thoddim mullavim sovalam ami kholayen voraun polleveam;

1. Konknni pustokam porgott'tat - kitlexea pustokancho vimorso zata?

2. Kitlim sahityik kamasallam va porisomvadam choltat?

3. Sahityik sorteo zatat punn novem talent kitlexem udelam va hea dixen vaur chol'la?

4. Puroskar labhlelea kitlexea pustokanchi ollok amkam asa?

5. Disan‌dis sonkirnn chintpachim zaun vechim amim heramni boroyil'lem kitlem vachtamv?

ami ekamekacheo lha-lhan unn polleun moddunk mukar punn ekamekache gunn ollkon gheun zoddunk mett kaddtamv? atam voir dil'lea ekeka sovalak ami kitem kelam va korun asat mhonn vicharxi tor tanchi zap ditam;

1. Kovitapatthachea survilea 35 moineallea kamasallamni 35 pustokanchi somikxa ami choloilea, ozun tem kam' chaluch asa.

2. Unnear unnim 40 kovitechim toxench 50 voir mottvea kothechim kamasallam choloileant. Choloun asamv.

3. Nemalleam bhair sahityik sortechi survat kel'lich ami ani moinealle, vorsalle sahityik sorto 2004 isvethaun choloun aileamv. Ozun choloun asamv. Sobhar boroupeanchim fuddlod pustokam porgottun aileamv.

4. Puroskar labhlelea pustokanchem odhyoin matr nhoi, lipyontor soit ami kelam ani korun asamv.

5. Ami vachtamv dekun torzonn, lipyontorachem mohotvachem ani gorjechem kam' ami korun asamv.

2020 isvechea march 1 tariker Gõychea kolonguttant ’Konkonn‌kar Prokaxonugtaunn karyem zal'lem. Toullcho Gõy okaddemicho odhyokx Bab Arun Sakhar‌danden ugtaunn kel'lea hea kareant Dalgago Konknni Akademicho Odhyokx Bab Vincy Quadros mukhel soiro zaun hazor aslo, Bab Madhav Borkar, Bab Damodar Mauzo, Bab N. Shivdas, Bai Dr.Jayanti Naik, ani sobhar heram hajir aslim. Hamv kon'noddo lipicho Konknni boroupi. Poile pauttim tin (’kon'noddo, devo‌nagori ani romi’) lipinchim ’Maddathaun telakhonni poreant’, ’Sankou’, ’Moilafator’ mholl'llim tin pustokam hech vellar ujvaddak ailim. Hea kareacho xevott mhaka tor‌yi suddall aslo; ami eka monan, eka xevottateuxin mettam kaddunk zai. Hangasor zat-dhorm'-bhas-lipi-boli va koslyai somoseank poriar yetasor ami amcho vaur mukharun vorcho ani ekamekache hat dhorun mukar vechem xivai ekamekache pam-i voddun pattim urchem nhoi. Punn ekach hoftean marekar kovidd pidden sogllo somsar haloilo zal'lean amchim paulam ddijittol vatten chomkolim ani Konknni addio pustokam, Konknni i-pustokam, vebinaram, ddijittol kovigostti, kamasallam choloilim.

Atam koviddechi bhirant nastam porot ek pauttim ami bhas ek lipi onek punn eka monant Konknni vaur korchea dixen paulam mukar kaddunk chintlam. Ek mett mhollear tin mettam. Koxem mhollear; 2000 isvent suru zal'le axavadi prokaxonachem misamv 2025 vorsabhitor 25 Konknnichim ut'tim' pustokam jim romi, devo‌nagori ani kon'noddo lipient asat tanchem lipyontor korun ek lipichem pustok tin lipichim tin pustokam korchemukhantr amkam veg-vegollea lipinchea modhem sankou bhandchem misamv suru kelam.

Her lipyontor-bolyontoracho hacheadim onbhog kitlo? mholl'llea sovalak zap dimvchi tor, ami kel'lem vo korchem kam' ochuk (Perfect) mhonnun bilkul nhoi. Faleam konn‌yi hea kamak hacheaki bore ritin korunk sokundi ani tacho foll Konknnichea faleank favo zamvdi mholl'lloch. Oxem pollelear mhaka hea somsarant hea adhim jieun onbhog na, poilepauttim hamvem jiemvchem. Oxem pollelear eklo ghor bhandtana, oplea zageant ruk laitana tem ghor vo to ruk poddundi/morundi mhonnun beporva korina. Toxench khonchyai misamvachi survat zatastam, nirdixtt xevott asta. Toxench amchoi xevott itloch. Ami kitlo temp va kitle pois vochunk soktamv mholl'llo nhoi. Bogar ami thoddim paulam tor‌yi kaddunk sokleamv tor hacho foll Konknnik labhlo tor titlench amkam puro. Ami duddu zamv, namv zamv man-som'man zamv zoddchea iradean hea misamvak demvunk namv. Hem songhotton nhoi, hangasor koslech hud'de nant, koslem-i duddvachem meterponn na, konn‌yi vhodd nhoi, konn‌yi lhan nhoi. Fokot Konknni kam'.

Ashawadi 2025 mhollear poinnarichim 10 vorsam sompomvcho kall. Amcho sombhrom' mhollear amchea kamamni. Vedi-kareamni ami choddit utsuk namv. Amcho xevott sahityik xibhiram cholomvcho, sahityik odhyoin kamasallam cholomvcho. Sahityik obhiruch aschea yuvozonnank adhar dimvcho. Amchem ulounnem amchea kamam mukhantr korcho xivai her kosloch nhoi. Hea misamvant vantteli zaunko ek khoro Konknni mogi zaun tuka va konnaiki mellunk zai tor amkam sompork korcho.

- Valley Quadros (Feb, 2024)