[Sompadoki-i - 31] Mayanogori, Zopoddpott'tti ani Voiros
Okhkhea somsarant kaim osole marekar dis yemvche hech poile pauttim. Pidda-xidda somsarak novi nhoi, hea adim soit zaiteo pidda aileat. Ani ti pidda somsarbhor vistarun hozaramni lok mela. Punn tednancho kall vegllo aslo ani atancho kall vegllo. Somsar az progotechea paulamni itlo mukar paula toryi hea eka marekar pidden monxaponnak matr nhoi monxachea monantlea chintpak haloun dhorlam. Hea somsarant khoinchoi dex bhollixtt na, somsarant khonchoi dhorm' bhollixtt na, somsarant khonchoi devo mholl'llo na. Kitem-i asa tor tem monxaponn ani monxa totvam. Ani kaim tempathaun hoch monis oplea svarthak lagun veveglle devo, dhorm', totvam ghoddun monxaponnakch chyuran chyuro korun jieunko lagl'lea vellar somsarant khonchyai devak mhonnun bhandl'lea khonchyai bhandpant jiemvchea khonchyai devalagim zapi nant mholl'llem hokigot.
Choritra sangta; jednam-i, somsarant onvaram ailim tor, poilo ani bhovo vhodd mar khamvcho lokch dubllo ani oskot lok. Thoddea moineadim somsaranchim her raxttram hea marekar piddent vhollvollun aslevellar amcho dex, ami omcho lok nidlelea reddeachea patticher poddl'lea maraporim jietalo. Poilo mar poddtana koslench guman natlem, dusro mar poddtana koslogi avaz aikol'lo zop zalo, tisro mar poddtona to avaz lagxilean zal'lo zop zalo. Chouto mar poddtana ’kaim to avaz oplea angacher zalakai?’ mholl'llem chintop ani panchvo mar poddtananch nokhkhem zalem ’oh to mar opleach pattiche poddcho’ ani ami soit hea kanniethaun vegllim nhoi. Hea piddecher khellkhullam korn somajik zallizageamni tankta titlim fokannam kelim. Az dexachi porigot koxi asa? poilem ekek onko uprant dodde onke bodlun xembhoramni zale atam disachem hozaramni nove piddest udetat ani disachim doddea onkeamni moddim poddon asat. Tantumyi dexant chodd mapan hi bhirantecho kall udela mayanogori mumbomyk.
1984 isvent poilepauttim hea mayanogorik pam-i tenkchavellar hamvem poilem parkil'li zaunasa ’ghann’ ani mhellemponn. Toryi svopnnanchea hea xherachem namv aslem ’Bombay’. Ghattkoporantlea osolfantlea chalint thodde dis kaddtoch uprant borivolintolea gokuldham' sosaitticho lifttmen zaun kam' korn aschea sezari roiyo dott'ttusovem tteresar dis kaddtana, tacheach utrank pallo divn morin lainsantlea ’zoli elevettors’ kompnnent osisttentt mekeanik zaun kam' diun kaim thoddeach moineamni dexachea toullchea prodhani indira gandhichi hotea zal'li ani ghoddyen bomboimyt dombi. Sogllean bondh, gaddio hulpon vecheo, bamb blastt, rostear moddim poddl'lim, ani tanchem rogot dattel'lem, zopddim laschim poilepauttim pollel'lench tednam. Itlench nhoi, sikh dhormancheank dhorun dhorun marche dis soit tednam pollele. Bossam/roilam bondh. Thoddeach disamni kamak vechem onivary. Tednanch mhaka bosan intorvyu vellar dil'lem lisamv yadint ayil'lem. Tannem chear sobdhancho tofaut mhaka vicharl'lo toxench uprant mhaka somzayil'lem.
Cost ( khorch): jem omi diunko aschem, Price ( dimvchem mol): jem ami diunko aschem, Value ( ghetl'lem mol): jem omi gheunko aschem, Worth ( layek): jem kitlem layek aschem. Bosan mhaka disak sat rupeancho sambhall mhonn nighontt kortoch, hea sat rupoyank lagun hamvem sogllo dis minot korchi kiteak gorz mhonnun mhaka somzaunko tachem proitn tem. Afisachea lagsarch sorkaran dubhlleank unnear khann labhaxem korunk mhonnun ’zunnka bhakhor’ keanttin aslem. Fokot eka rupeank suki bhakri toxench chonneacho sar ek torni mirsangesovem khaunko. Tea disachea sat rupeamni soit hea svopnnanchea xerant jieuyet mholl'llo sondhex diunko to pechaddtalo. Tea khatir moineacho relvecho pas aslo zal'lean ttiketticho khorch na - to mhaka somzaitalo. Gokuldham' sosaittithaun borivli sttexonak oddez forlangachi vatt asa. Toxench morin lains sttexonathaun doftorak ordhem moilachi vatt. Hangasor hea kanniencho promuk vixoi mhollear, sorkari keanttinak oplea suratek gollsun koso monis ekameka gollsita (Exploit korta) mhonncho. Eka disa moineak hozaramni pag zoddunk hamvem he mandun gheunko aslem. Ani bhukesovem poili bhett zal'li hech vellar.
Zopddim amkam novim nhoi, amchyo gamvamni soit ami tim polleleant. Jedonam rosteachem kam' chalu zatana, tem kam' korunk mhonnun ayil'le; bidor, gulborga, oni her jil'leantlo lok tannim kam' korun aschelaginch rosteadegen chear guntte purun, tea guntteancher ttorpol va pordeamni pakem bhandun, tanchesoum haddl'leo pottleo dourn dis sartalo; bailam, bhurgim, toxench dadle soglle choddtavo zaun ek na ek kam' korn astale. Him thir zopddim nhoi. Thodde dis somptoch to lok opoplim zollgim/pottleo gheun onyeka suvater vosti kortalo. Punn zopoddpott'tti mhollear zopddim nhoi. Choddunnem lamb kall poreant lok apaplea kuttmasovem vosti korta. Lhalhan kuddancheo, oxir rosteacheo chali teo. Kuddamni khakus nant. Chalichea konxeamni ek-don khakus astat ani kaim donxim-tinxim kuddank ek-don mhonn aschea tea khakusakyi eka sokallim lain asta. Sokallim uttun ddobbo gheun tea lainicher ubho ravunk asa ani opli sort yetana to khakus vaprunk asa. Pausant hangachi porigot viprit; pausachem mhellem udok toxench gottaramni bhorl'lem udok hea chalimni vhallta, dekun tea udkauylean cholun vochunk futtkor nolle, ttoils va fator dourtale ani khaksak vecho lok chotrayen tea fatrancher pam-i dourun choltalo. Thoddim bhurgim yeun tea fatrancher boson hagun vetalim, konnaiki ulomvcheporim na. Titlench nhoi, thoddepauttim her thoddeamni fatracher pam-i dourtana fatrachea sokla aschem mhellem chiklachem udok ’pochok’ korn usolltalem. Mhellem ani ang himvllamvchi ghann sodanchi. Punn sogllim hech jinnyek souy korun jiemvchem onivary. Hangasor goribi, pidda, bhuk sodanchi. Punn hea sorvam modhem jinnye songhorx asa, opnnan mukar yezoi, amchea bhurgeank mukar haddizoi, choddit xikoizoi mholl'llim svopnnam asat. Dekun az soit hor ritichea xoxonnak poili xikari zamvcho lok hoch. Zamv to dongo, zamv to zati-dhormachea namvan va her kosolyai niban.
Thoddea zageamni chalichi lambai ubharun, tea 10 x 10 va 15 x 15 futt kuddant soit mhalloi. Chodd korun pausant gottarachem va pausachem udok chalibhitor yeteleamni chodd korun osolea veustek korchem onivary. Chodd korun lok, osolea malloyemni soit bhaddeak dita. Osolea malloyent dis kaddl'lo uddas ozun asa.
Mumboi xher ovtaranchem xher. Choritrechim panam pollelear soit gomta hea xherant vellakallak tekid nomuneavar ovtar zatech aileat.
Namvacho autar:
16vea xekoddeant ’mombain (1525)’, ’bombe (1538)’, ’bombain (1552)’, ’bombaim' (1552)’, ’monboim' (1554)’, ’mombaim' (1563)’, ’mombaim' (1644)’, ’bombaye (1666)’, ’bombaim' (1966’), ’bombeye (1676)’, ’bun be (1690)’ ani ’bon bohia’. Koli ani agri kullieche moratthi mogor maslli pagun jieun asl'lea hea gamvchi kulodeuta ’mumbadevi’ mhonnun moratthi bhaxik koli somudai mandtalo. Porchugis bhaxent ’bom' be’ mhollear bori kudro mholl'llo orth zata. 1995 isvent jednam xivsenachem raz suru zalem, tednam bombe aslem namv bodlun mumboi kortana hamv hech mumbomyt aslom.
Bombe vo mumboi mhollear fokot ek kudro (Island) nhoi, bogar, sat kudre;
bombechem oisle (Isle of Bombay) ho kudro molobar hil thaun ddogri poreant asa.
Colaba (Colaba) .
Lhan Colaba (Old Woman's Island (Little Colaba) .
Mahim' (Mahim) .
Mazgao (Mazagaon) .
Parel (Parel) .
Worli (Worli) .
Punn mumboi mhollear fokot kudro nhoi, mollbak tenkchim bhandpam-i nhoi. Mumbomyt az pasun lagim lagim ordhi mumboibhor zopoddpott'tti asa. Inglixant Slum sobdhacho orth ’goliz zago’, hindi bhaxent ’gondi bosti’, moratthint ’zopoddpott'tti’. Mayanogori mumboimyt 42% zago heach zopoddpott'ttent jieta (logbog 90 lak lok). Bharotant 104 lak lok ozun zopoddpott'ttemni jieta (mhollear logbog 10% lok).
Somsarant tisri vhodd zopoddpott'tti (dharavi) mumbomyt asa. Him thoddim somsarantlim vhodd zopoddpott'tti;;
1. Orongi (Orangi, Karachi (Pakistan)
2. Neza (Neza (Mexico)
3. Dharavi (Dharavi, India)
4. Kibera (Kibera, Nairobi (Kenya)
5. Khayelisxa (Khayelitsha, Cape Town (South Africa)
dharavi zopoddpott'ttek 1882 isvent brittixamni ghoddli. Sod'deak dharavint 700,000 thaun 1,000,000 lok jieta. Kaim panch hozar ritichim udhyomam cholun asat ani vorsacho voivatt 5,000 korodd thaun 10,000 korodd rupeancho mhollear ojeap na.
Zopoddpott'tti kiteak?
Somsarant jietolo monis ekameka veveglle prokar korun jieta. He prokar dhormache asuyeta, zatiche asuyeta, bhaseche asuyeta va bolieche. Ekach bhaseche, boliche soit eka monan jieunko sokanant, bogar kullieche vorg kortat; brahmonn, xudr, voixy, kxotriy osole vorg. Xikpi vorg he sobdh vhaparinant toryi, tanchim kormam tinch; unnear unne don vorgache toryi khonddit astat; poilo: kam' koroitolo, dusro: kam' kortolo. Kam' koroitolo duddvacho monis, to somsarantlem kitem-i molaunko sokta mholl'llea chintpacho. Kam' kortolo opli jinninch songhorxak lagun aschi mholl'lle chintpan kam' diteleachea hatachi bauli zoxi rongmanchieuyli kottputlli koxi jieta. Dekun choddtavo dexamni, protyek zaun amchea bharotant khonchyai xerant jitlim unch bhandpam asatki, titlinch vistar zopddim oni zopoddpott'tti soit astat. Ekamekaxivai donyi vorgache odhure. Unchlea bhandpamni jieteleanchim kamam; zamv tancheo gaddio dhuvonko, gaddio dhamvddaunko, tanchim ghoram nitoll korunk, tanchim vostram dhuvonko, tanchea vostrank landdri korunk, tankam ful-follam, vorvi haddn diunko sorvak osoloch kam' korcho vorg zai. Ani kam' ditole jitle mapan osolea kam' korteleanchem rogot pietat title datte-motte zatat, zoxem gayechea angachem rogot chimvchea kirantteporim.
10 x 10 vo 15 x 15
futtichea lhan lhan kuddamni choddtavo jieun,
thoinch kam' korun jiemvcho lok chodd korun
mumboi bhailo. Zaunko puro tomillnaddu, andhro
prodex, kornattok, kerolla, bihar, yupi,
guzorath, kolkot'ta, ponzab oxem dexachea
vevegllea rajeantlo lok dispoddto gras sodhun
ayil'lo hangasor vevegllea ritichem udpadonachem
kam' korta. Chamddem, plasttik, moddkeo,
vostram, khellaustu hem promuk.
Dispoddto gras zoddunk
dexachea vevegllea konxeathaun ayil'lo lok
vividh riticho songhorx korun jieta. Soglle
fleattamni jienant, soglle zopoddpott'ttemni
jienant. Punn zo lok zopoddpott'ttemni jieta
tanchelagim atam somajik ontor (Social
distancing) mholl'llo vikolp na. Zopoddpott'tti
soddeam, mumbomyt ozun hozaramni kuttmam
rosteachea sankova ponda ttenttamni jieta. Him
zopddim nhoi, sogllo dis tim ttreynamni, va
rosteamni khochreachi begam vikun, va pen'nam,
pin'nam, boppinam, tuvale, pors ani khellaustu
vikun dis kaddta, ratchem yeun rosteachea
degelea futtpaticher nidta. Ani hea
lokddaunant vhoddlo mar khel'loi tanninch.
Choddtavo lok yupi/biharcho. Ghoram aschim
aplea ghoramni boslim punn hanchelagim ghoram
nant tor hannim kom-i boschem? relve
pleattformamni thoddo lok chorient dis kaddun
asa. Thanne sttexonak
disachem 1000 ttreynam yetat ani logbog 6.54 lak
lok paxar zata. Ani tea sttexonachea
pleattpormam az ritim. Vittint (chhotropoti
xivaji ttorminos) logbog 6.36 lak lok paxar
zata. Ani tea sttexonachea pleattpormam az
ritim. Ondheri (6.04 lak lok paxar zata), dador
(5.77 lak lok paxar zata), chorchgett (5.05 lak
lok paxar zata), benddra (4.91 lak lok paxar
zata), vivar (3.95 lak lok paxar zata), kurla
(3.81 lak lok paxar zata), koleann (3.60 lak lok
paxar zata) punn az hea sttexanam ritim. Mumboichem laiflain
bondh. Biestti toxench her bossam bondh. Hem
xerabhitorli ovosta tor, porgamvcho lok pattim
gel'leporim na mhonntoch zo lok
zopoddpott'ttemni jieta, tosoleanche mukle dis
bhovo marekar zaun udemvcheant soval na.
Futtpatimni vostram, moche, follam, khannam,
vhanno, vostu vikun dis kaddcho hozaramni lok az
kam' nastana, ravunk suvat nastana, khaunko,
nhaunko nastana kongal zala. Duddvadik lok
bongleamni jieta. Madhyom' vorgacho lok
flettamni jietana hea pidden poilem xikar korunk
mellcho lokch gorib. Dharavi tosolea
zopoddpott'ttint voiros riglam mhollear
khorench zaun marekar dis fuddem yemvchem
nokhkhem (zortor zoktim kromam ghetlimnant tor).
Lagxilean sain kolivadda, kurla, chembur,
mankurdd, gounddi, bhivonddi toxench voddala,
nagpadda, ogripadda..... Mumboichea vevegllea
pranteamni aschea sorv zopoddpott'ttenk hi
pidda vistarunk chodd vell na. Hea marekar pidden
khorench monxakullak zagoilam. Monxak porot ek
pauttim opnnan sanddl'lea kallak porot yad
korixem kelam. Punn hantlim lisamvam monis kitlo
xikla va xikta mholl'llem konnyi sangunk sokta
tor to zaunasa ’vell’.
- Valley Quadros [Apr, 2020]