[Sompadoki-i - 24] Nid, monis ani jivit
Monxak hea somsarant jieunko kitem gorjechem mholl'llem soval kelem tor, tachi zobab asuyeta; semvchem varem, piemvchem udok ani khamvchem khann. Jitlem hem gorjechengi titlench nidyi gorjechi. Sobhar dexamni ozun soit koideank sarki nid dinastana dhosun soza dimvchem kanun asa. Monis soit minot korta, vamvtt kaddta oplea osti-bodkak punzaunko punn jednam taka nid mholl'lli labhana tor to veginch opli bholaiki hogddaunko pauta.
Ojik kaim ponchvis vorsadhim mumboyant hamv kam' korun aslevellar mhozo pag dedd hozar rupoi. Eka sokallim sat voram thaun sanjer tin vora poreant xikomvchem kam' tem. Mhojeo mullavo gorzo sompounko tea dedd hozaramni sorv riticho attovo korun horeka disa ekeka poixak khorchitana soit dodon pauttim chintchi porigot. Tednam mhaka ek aukas hamvem xikomvchea somsthean dil'lo mhollear, zortor hamv ratim novo voram poreant kam' korunk soktam tor mhaka onyek hozar rupoi sambhall melltolo mhonnun. Mhollear sokallim sat thaun sanjer novo voram mhonnasor kam'. Hamvem ramvchea kottrethaun hamvem kam' korchea zageak yeunko choddunnem dedd vorachem poinn aslem. Donparam ek thaun tin vor mhonnasor mhaka don vorancho suxeg aslo. Ek vor jeunnacho tor onyek vor hamvem magun ghetl'lo.
Mumboyant mhojesovem xikon asl'lo, hamvem xikomvcha somstheachea boglen vosti kortalo niloi pottel mholl'llo guzorathi kenodda vechear aslo, ani tachea tonddachem plasttik sorzori korun to tachea ghorach aslo dekun tannem mhaka sodam-i don voram xikomvchem kam' dil'lem. Punn hamvem tachelagim kel'lo sol'lo zaunaslo; ’hamv tuka ek vor matr xikounko soktam, punn mhaka fis zaun tum ek vor tumger nidunk sodd’, vichitr fis te. Takai sontos ani mhakai ek vorachi nid mell'lli mholl'llo sontos.
Horek monis kitem na kitem kam' korun aplem toxench aplem kuttom' choloita. Tednam-i tachi mullavi gorz poili kuddichi zaunasta. Dekun gorjetekid axa korchi svabhavik. Punn kednam ti ’gorjechi godd’ somzunchi sokot nastana ’axa’ aschi ’obles’ zatana choddit komaizoi, choddit punzaikoi mholl'llim ’duraxi’ chintnam motint yetana suru zata dhamvnni, ji eka veglleach dixent. Thoimch monis visorta ’borem khonchem ani vaitt khonchem’. Kiteak mhollear tacho xevott fokot komamvcho, punzamvcho xivai tye pasot tannem gudd'ddamvchi vatt tachea nodrek poddana, poddlearyi tachi ’noitik dixtt’ poilem goiri zal'li uprant kudd'ddi zata. Dekun oplea punzaunnek lagun to oplea peleanchem luttunkyi pattim sorana. Aplea sukall nidek lagun to heranchi nid farta ani eka na eka disa to oplich nid hogddamvn gheunko pauta.
Somsari dhon komamvchea dhamvnnent monis opli nid soit hogddaunko paula. Dis-rat mholl'llem lekinastana tannem az dhon-dirvem komailam punn tachea ontoratmo vo koxedd'dant to zanna opnnan khoimsorki konnakki luttun khelam. Dekun opli suxegachi nid soit taka sarki labhanastana amal pionneacho va nidechea gulliancho gulam' zata. Mol/dor (Cost) ani kim'mot( Value) mholl'lle don mohotvache sobdh. Mol/dor mhollear jye kitem ami ditamv, kim'mot mhollear jye kitem tantum amkam mellta. Atam soval hem; jye kitem amkam mellta vo mell'llam, taka ami dil'lem mol kitlem vajbi?
hem soval herank nhoi, opnnak vicharlem tor gomtelem.
Notolanchem festacho sombhrom' suru zala. Jea sombhromant az hamv ani sogllo somsar ’dhakoupant’ vest zala, tachea mullacho niall kelo tor, devacho put zaunyi to got adhar natl'lea porki gamvant eka khaunnent zolmolo, goribanchea goribamporim. Viporeas mhollear itlem sorv zanna asunyi amim amchemodhem gorib konn, nirgotik konn mholl'llem chintunk sokonk namv. Gorib fokot duddvant nhoi, monxaponnant, mog-moipasant, apleponnant, noitikotent. Chintunk konnak vell asa nhoi? kiteak mhollear ami dolle ughoddun nidon asamv.
Punn hea vorsachea notalanchea festant amcho kitloi sombhrom' asundi, punn ek ghoddiecho niall ami amche sokla polleveangi?
- Vol'li Kvaddros [December, 2018]