25 vorsanchem ek odhurem misamv

aichea kallar jeral ritin sorvamni vaparcho sobdh ’bijhi’, punn korporett somsarant ’bijhi’ mholl'llea sobdhacho motlob ’ovyoustitch chintpacho, vo vellacho mohtv ani upeg korunk nennasocho’ (Unorganised, or ineffective to value and management of the time). Somsarant koslim-i borim kamam zatat tor tim fokot vell asa mhonnon zal'lim vo zamvchim nhoi. Borem chintop, boro dixttavo asa tor ’vell’ opapim udeta. Zoxem nident ascheank zagvyet punn nidecho ves pangurteleank zagounko zaina.
Hamv hea somsarant ek poinnari. Mhojea hea poinnant mhozo xevott kedinch punzamvcho va komamvcho nhoi, hamvem cholon ayil'lea vatter mhojea tankichem kaim chil'lor kam' zata tor tem korchem. Hea poinnachi survat kortasotam, eka disa hea ponchvis paulancho uddas kaddunk poddtolo mhonnon kedinch chintunk na. 2000 isvent axavadi prokaxonachi survat kortasotana hamv dispoddoto gras zoddunk porgamvant (kuveyttant) aslom. Punn tacheaki pondra vorsam-dhim hamv konknni sahityik xetak yeun kaim il'lo vaur kel'lo. 1990 isventolem mhojem poilem pustok ’songhrx’ (mhoji chouti kadombori ’udevo’ potracher poili porgott zal'li) pustokarupar ayil'lem ’sv-prokaxon’ rupar. Tech vellar logbog xembor mottveo kotha boryil'leo, tantleo thoddeo vinchun eka pustokarupar porgottunk mhonnun pangllant novench suru zal'lea printting pressak vochon teo kannio diun mhojea kamant vest raulom. Pustok kaddchem mhollear titlem solis nhoi mhonn mhakayi kollit aslem punn jinnye songhrxant, mhaka porot tea printting pressak vochonk zalench na, punn hamv poilem bomboi paulom, uprant kuveyttak paulom. Oxem mhojea mottvea kanniank zomoun ’axavadi’ namvar pustok kaddtana, prokaxonachem namv soit ’axavadi’ mhonn dilem.
Punn mhojea sahitik survatechea disamni hamv konknnechim sorou nemallim vachtalom toxench boroitalom. Injiniyoring xikche dis te, mhojea gamva (ojekar) thaun kolejik (nitttte) vochonk don bossam dhorunk poddtalem. Ani don bossamni gelear eka vatteche dedd rupoi, donparam keanttinant jeunnak mhonn don rupoi. Disak mhaka mellche panch rupoi hantunch somptale. Punn ojekar thaun nitttte vechea bossar gelom tor ek rupoi vis poixe. Oxem disache vis-tis poixe uromvche asle, fokot moineak ek pauttim eka boroupeak sodhun vecheak. Uprant hi pisai choddli, mongllurak vochon nemalleanchea sompadokank mellchi pisai lagli. Tea pasot hamvem donparam jeunnache don rupoi uromvchak jevinasotam urtalom. Oxem ekeka nemalleanchea sompadokak melltalom.
Mhojea prayeche choddtavo boro fuddar sodhun ijner zale, dotor zale, bijnesomen zale. Ho sorou somajen thorayil'lo ’boro fuddar’. Hamvem zolmol'lo gamv soddn mongllurak pautana mhoje bols rite ani bhukel'lem pott punn motint konknnichim somzanatolim sopnnam. Khorench hem pixemponn mhonn mhojea ollkicheank gomlem ani mhaka tannim lekabhair dourolo. Oxem mhonn hamv lekachem jivit jieunko axel'lonch na. Mhozo irado duddu zamv, namv zamv komamvcho nhoi aslo. Hamvem sahitik vaurachi survat kortana duddu zamv kosloch purskar natlo. Mhojea muklean melvin roddrigos, ~anddru ani ponchu bonttvall asle. Hanchea vaurak polleun hamvyi konknni vatter laglom. Konknni boroupeank sodhun vechem, tankam konknni borounko magchem hi mhoji pisai doddti zali. Oxem astam ochhanok ek chintop ’konknnik hamv zokto nhoi’ mholl'llea chintpan konknni thaun pois vetam mhonn aslelea vellar mhaka poilem rauyil'loch ~anddru. Tannem mhaka rauylem matr nhoi, ek kadombori boromvchi zovabdari soit dili. Taka hamvem niras korunk na, mhoji chouti kadombori ’songhrx’ boroun haddli. ’udevo’ potracher ti poili porgottoli, uprant 1990 isvent pustoka rupar, ~anddruchea prostaunasovem porgottoli.
Punn dis gel'leporim fokot konknni mhaka nis-pez diunko sokchina mholl'llem sot somzun, kompyuttor eplikexnsant pi.Ji.Ddiploma korunk dhorlem. Uprant pattim polleunko na. Eka pattlean eka ritin mhojea fuddarachem muklem mett souta minten, disak kam' korn ratim xikon mukar vechi souy keli. Punn mhojea motint asli konknni pisai nimvlina. Mongllur thaun nidanatlea bomboi xerak ailom. Bombomyt vegllem songhrx korunk aslem. ’bhuk ani sodhnam’ mhojea sangata aslim. Pattim polleunko mhojelagim natlem. Lekachem jivit jieunko hamve kedinch axel'lom na. Mhaka mukar vochonk aslem, temyi sv-minten. Devan mhozo hat soddlona, dekun 2000 isvent eka bohuraxttr kompenicho oitti projektt meanezor zaun kuveytt paulom.
Kuveyttant veglle songhrx korunk asle. Don ritiche konknni monis hangasor jietale; ek (choddtavo) ghor-kameli va sadem kam' korche. Hankam hofteak fokot aitara matr thoddea vorank igrjek yeunko ani vochonk mhonn ordo dis pautt melltali. Ani thodde doftoramni, kompenint kam' korche. Hankam sukrar ani sonvara hofteachi roza mellchi asli.
Hamv xantponnim konknni thaun matso pois uron kam' korn aslevellar mhaka mhozo sangoddi ’valttor nondllike’no imeyl korun ’koso asai? khoim asai?’ mhonnon vichar kelo. Oxem porot tempadim tuttlolo konknni bhand porot ful'lo ani kuveyttant soit konknni kam' korchim chintnam zobbor zaun ailim.
Kuveyttant poilem konknni kullvar, uprant konknni obhian somiti ghoddli. Ottra bharti-i bhasentlea lekhkanchea okhil bharti-i boroupeanchea songhttonacho jeral karyodrxi zalom. ’nourtn’ mholl'llea novo bhasentlea kovita songrohant mhojeo konknni kovita ani tanchem inglix torzonn chhaplem. Uprant daiz.Kom' survat korn ddijittol rupar konknni sahiteak tenko labhomvche dixen vaur kelo.
Punn thoddea vorsamni mhaka okhkhe khaddi dexachem karbhar samballochi zovabhdari mell'lli. Dekun horyeka hofteank kuveytt thaun saudi, duboi, khotar, omon, bahreyon, ijiptt, ttorki, lebnan ani zorddon oxem gel'le-gel'lekodden mhojim sodhnam aslim konknni boroinnaranchi. Ek zagtik konknni pongodd aslo tor amchean konknnint noulam korunk solis mholl'llem chintop motint aslem. Punn oplo hamv/prodex mholl'lle dore ubharun apapoli dall xizoitelea tunddurayamni mhaka soddlona. Punn mhaka kam' korunk aslem, fokot kam' xivai konnathaun koslem-i opekxa natli zal'lean hamv kam' korunk laglom.
Hem choddtavank vichitr dislem. ’lab nastam konknno vhallant vochana’ mholl'llye sangnneporim, tim bhuta-arso dhorn ’vol'lik hantum kitem faido’ mhonnon pollelam, polleun polleun te thokle punn hamv thoklom na. Ham punn vellachi sokot konnaichyai tabent na. 2009 isvent mhojem kam' gelem, thoddeach moineamni mhoji auy sorli. Oxem ekach vorsant eka pattlean ek anvar mhaka ailem. Vellan mhaka dil'li zagvonn mhonn hamvem ti ghetli, vogoch urlom ani mhoji mukar vechi torbhet suru keli. Kaim ek vorsobhor bekari zaun urlom punn ontororaxttri-i sorttifiketteo zoddunk soklom.
Fuddlea vorsa saudi oramkont ’projektt meanezor’ zaun gelom, porot devan mhozo sangat soddlona. Punn thoddeach moineamni mhaka oibiem' thaun apvnnem ailem. Mhojean inkar korunk zalemna. Oibieman mhaka mhojem xikop ani somzonni parkun ekach vorsant globol ddelivricho mukhest korun yuropak dhaddlo. Tea vellar hamv konknni thaun matso pois urlom. Tednam porot mhaka somprk korn ayil'lo toch; ’valttor nondllike’, ’khoim asai? koso asai?’
thoddea tempan axavadi prokaxonachem beank ekamvtt bondh korunk mongllurak ayil'lom hamv ~anddruk mell'llom. Porot tannem mhaka konknni soddun vechem nhoi mholl'lli solha dili. Punn hye pauttim hamv taka mandchona mholl'llo nirnnai korn gel'lom dekun taka aikolom na. Fuddlea vorsa hamv porot mongllurar pvolom, hi khobor somzol'lo to mhaka sodhun hamvem raulelea hottelak ailo ani aple don kovitasongroh haddn mhaka dile. Hangasor tachea vektitvachi unchai mhaka gomli. Tachea kovitencho poilo songroh ’vhollu vhollu vhall vhallea’ porgott kel'lo hamvem vhoi, punn hamvem kedinch konnathaun kitench pattim opekxa kel'lina. Tor oslem ek khaltemponn mhaka bhavuk korilagolem. Dekun il'lo vell kaddn tachea ’ayeracho buk’ pustokacher so-sat panancho vimroso korun taka dhaddlo. Vachun to oplo gupit xevott jikl'lo haso haslo. Hamv porot konknnik demvl'lom.
Oxem suru zalem daiz.Kom'-chem novem rup poinnari.Kom'. Punn atam hem tin lipimni aslem. Uprant az meren pattim polleunko na. Punn axavadi prokaxonachea ponchvis vorsamni sogllem hamvem eklean kelem mhonnchem sahos hamv korina. Mhojesovem koslich opekxa korinasotana mhojesovem mhojeach chintpak protifolit zamvchem chintop chintche mhojesovem mell'lle. Survater melvin je. Vas. Kelrai ani pria sikvera hannim daiz.Kom' sohaik sompadok zaun tenko dila. Lota minezos, vailett pirera, zomel ani her thoddeamni soit pattimbo dila. Bell'llevixon.Kom' hancho survilo pattimbo bhovo mohtvacho. Toxench meangloriyon.Kom'-cho sthapok roxon ddisozacho pattimbo visronk sadhy na. Uprant poinnari.Kom' survat kortasotam nojret neri takodde, prosn'n nidd'ddoddi (hilri ddisilva) ani atam xoilendr mehta toxench bap jeson pintto hankam soit ho xrey favo zata.
Odhurem Misamv
Itlem sorou zatana hea ponchvis vorsanchea poinnacher thodde annve chintpachey mell'leat, oplo faido zoddun geleat. Chil'lor chintpache te, kaim thoddea duddvak, faideak tonddapurtem uloun geleat. Asondi te borech zamvdi. Punn bezarayechi gozal mhollear vallyeporim te atam thoim hanga konknni somstheamni konknnik gollsitat. Hem konknnik oskot korta. Amim choddit xikon amchi zannvai vistar korn konknnichea fuddaravixim chintun mukar vechea bodlak he vallye chintpache, mukar veteleank fator martat ani pattim voddtat. Hea dollddir chintpant ’borvpi/sompadok’ vorgantole soit asat mholl'llem bhovo dukachem. Az ami konknnichea voividhyotechi sobhai somzon konknnichea ekvottateuxin gomon dimvchye bodlak lha-lhan kudre korun apaplem bollkem bhorche zaleat. Ani osleank dhumpomvche ondh-bhokt soit yothextt mapan asat mhollear vijmitkai naka. Hem bhasandhlle ’bhas-lipi-boli’ modhem tofaut nennant. Duradrixttant osle bhasandhlle tinय़i vottharant dorobst asat. He kam' korpi nhoi. He dakvpi. Hankam kamacher va kam' korpeancher kitench mahet/somzonni na. Osle annve konknnichea puddarak pokoll kortole.
Konknnint progtipor lekhkancho ektar zaunko zai mholl'llem chintop dha vorsadhim tea dixen vaur korunk mett kaddl'lem. Punn tacheadhim 1988-89 isvent ’konknni lekhkancho ektar’ ghoddon yeunko zai mhonn survilo vaur kel'lo. Mhojsovem ponchu bonttvall aslo, machcha milar aslo, mauris xantipur aslo. Dekun vi.Je.Pi. Solddanhan, chha.Fra.Dekostan, e.Tti.Lobo.No, richchi pirer, sijyes takodde ani her thoddeamni sangat dil'lo. Punn tednam-i dhosl'li pidda hich ’to aslear hamv na’ mholl'llem organtt. Punn tednam xikop natlem somzonni unni asli mhonn lekeam. Punn atam-i tich pidda asa ’to aslear hamv na’. Kiteak mhollear ’progtipor boroupeancho ektar’ ghoddunk apyil'leam poikint thodde aile, thodde pois raule, vevegllea karnnank. Thoddeank ’je asat te nakasole’, thodde fokot ’khobro rochun/vanttun pott bhorche’ ’ami progtipor nhoi-kai?’ mhonn purpuron urle. Atam promuk gozal mhollear, hamvem hem mett kaddl'lem ’hud'do vanttunk nhoi’, hangasor koslech hud'de natle. Koslich membroxip fis natli. Amcho xevott fokot kam' korcho. Punn hea annvea chintpeanchi oxir monogot polletana mhaka gomlem; ’fokot kam' korcho irado asa tor songhtton asazoi va na mholl'llem kiteak?’. Ani mhozo irado suddall aslo; vedikhatir zamv bhatmekhatir zamv namv-poblisittikhatir va duddvakhatir nhoi, oplea koxeddodak pramannik zaun kam' korcho ani konnai thaun kitench pattim opekxa korinasotam ramvcho. Dekun kallzak borem disl'lem kam' korit raulom.
Konknni borpaull ani vid-vaull
’Konknni bhas koxi-i ghas’ mholl'lleporim, pattlea xembhor vorsant porgotton ayil'lem konknni sahity pollelear kollta, ek sarki bhas borpamni na. Poilem poinnaricho bhas, raknnochi bhas, ladru-pedruchi bhas mhonnon modhem modhem bhas natl'leanchi bhas soit rigon bhaseche bara brestar tera sukrar zaleat. Kon'nodd lipint borpaull (orthography) ozun na. Dekun khonchyai ladru-pedrun bhasek zai toxem ghaschem sodanchem zalam. BREAKFAST aslem moddn BREAK + FAST korn BEAK= modd FAST = upas (moddupas) kelam. Itlem oprexon risroch korcheaki ’sokallincho nastto’ mhollear somzana? bhasechea borpaullichim pustokam konknnint zaitim asat punn palltelim konnyi nant. Bhaseche ’gineani’ mhonn asche soit ek sobdh ekach ritin vaparina. Nagri lipint borpaull asa ani ti chalter asa. Toxich romi lipint borpaull asa ani ti chalter asa. Punn kon'nodd lipint ozun ladru-pedruchi bhas chalter asa dekun ’tanchi-hanchi bhas’ vaparochim toxench ’bhas natl'lim’ nemallim asat. Hea dixen poisa pois konnem-i kam' korchem dison yena.
Amchim choddtavo songhttonam fokot vedik ani poblisittik matr motint dourun kam' korta. Hankam konknni mhollear poilem chintop ’duddu asa va na?’, duddu asa tor to khamvn ghalunk he asat. Nam tor na. Oslim tor konknni songhttonamni, somstheamni asat tor hanchea zolmak thukchexivai her kitem koryet?
Az ami ddijittol, kritim' budhvontokai kallar jietamv punn ozun amkam ek boli/lipi utron vechem chintop motint yena. Ani konnyi eklo tem korta tor tachim khellkullam, noklam korn, tankam okman korn sontos pamvchem littrori seaddisom' nastam ani kitem? konknni sahiteant uloitele chodd zaleat punn aikotele ani somzotele unnem va na zaleat. Somzonni asche thodde vogech asat kiteak mhollear uloun faido na. Hea poristhitent konknni talent sonkxttant poddta. Konknnik mukar vorpi hea talentak zokto pattimbo dimvcho amcho kaido.
Konknni bhas ek somgr bhas, somgr mhollear eka pranteachi va eka dhormachi va eka bolichi va eka lipichi matr nhoi. Vistarit bhas konknni. Ani hea vistar konknnichea nodren kam' zaunko zai. Lipyontoronn tosle sankou ubhe zaunko zai punn fokot sankou ubho kelear pavana. Tea sankvacher axar-paxar zaunko zai. Ani hea axar-paxar zamvchak to dixttavo (Vision) asonk zai. Disachea ujvaddak soit chuddi/ttorch dhorn choltele zor konknni songhtton/somstheache mukeli tor, ami xevottathaun kitle pois asamv mholl'llem tuminch somzon gheyat.
Axavadi prokaxonachea rupeotsovacho protyokx va porokx ritin vantto zal'lea somesotank hamv porot bhovo khalteponnan ani manan pronnam' kortam.
Konknnichem sodam borench zamv.
- Valley Quadros
(Ek Konknni Chakor)
Ashawadi-25 (Poinnari Doxmotsou Vixes Onkeacher Boryil'lem Sompadoki-i)