Hea somsarantlea rochnem poikint monis ek veglli rochon, ji chintunk sokta, vichar korunk sokta, sovalam korunk sokta; ople chintpacher, aple vicharancher, ople kornencher toxench heranchyai. Bore vaittachi zannvai zoddunk xikta toxench bore vaittamodhlo tofaut somzunk sokta. Konn‌yi monis hea somsarant eksuro yeunko va vochunk sokana. Tannem hea somsarant zolmun yemvchem soit tachea auy-bapaichea minoten. Toxench tannem jiemvchem soit oplea-peleasovem; hakach song-jivit mhonnchem.

Atam song-jivit mhonntana sorv ek sarke chintat va vichar kortat mholl'llo motlob bhilkul nhoi. Zoxem hea somsarant jitelelea ekek jivink oploch mholl'llo mull svobhavo asta, vorton asta, gunn-ovgunn asta. Dekun kadrea rukar ambe zainant, vodda rupar peram zainant, pera rukar beram zainant, ponnsa rukar bennsam zainant. Atam konnem-i kosi va yontram-tontrank gollsun toxem kitem-i koroilem tor ti svabhavik nhoi osvabhavik vo osohoz prokria zata.

Monis opnnak opunn ’bud‌jivi’ mhonn lekta, monis soit ek sarko chintina, ekach kriek ekeklo veveglle ritin protikria dita. Punn hem svabhavik, sohoz prokria. Eka somajent jietelea veveglea kaletichea, vevegllea chintpachea, vevegllea vicharanchea monxeak ek samajik zovabhdari mholl'lli asta, asunk zai. Konn ti pallta ani konn pallina mholl'llo veglloch vichar. Samajik zovabhdari kiteak mhollear, eklean chintchem borem herank onit va on'nyai haddunk korit tor tosolea boreponnathaun kosolyai somajek kuskuttayechem boremponn labhana. Somajent vivid prokarancho lok jieta, tankam monxamolamporinch noitik molamyi aschim ovoxy. Ani noitik molam pallchench monxeachem poilem monxeaponn. Eka ritin him noitik molam somajecheo riti rivaji, regro kaido zaunko sokta.

Somajent jietolo song‌jivi monis khamvche jemvche nidchexivai her songtecher‌yi mohotv dita, khamvchem jemvchem nidchem jitlem kuddik gorjechem titlench motik khann dimvchem-i gorjechem. Dekun monis songit, sahit, ani her prokarar oplim talentam rutam korta. Ani kosley te prokar asuyeta; zamv lok‌ved, zamv zonopod, zamv somskriti, zamv dhyon/adheatmikota; horekant ek niyomit xist asta, rit-nit asta. Jednam veveglle chintpacho monis vevegllea iradean jednam jeo riti niti pallina va tea monxean opnnan borem mhonn uchar‌l'lem, obhivyokt kel'lem, somajek borem nhoi, tednam thoinchor eka ritichem map gorz asta, eka riticho orso dhorchem korz asta, tea ’borem’ mhonn kel'lea obhivyoktecher ujvadd fankoun kitem ani koxem tem ’borem nhoi’ mholl'llo orso dhorchoch vimorxok.

Vimorxeamni khoddi asuyeta punn vimorxok khoddearo nhoi. Eka mull obhivyoktecher (boroup, songit va her...) jednam eklo chuki sodhunk sokta tednam somajik nodren tea chukincher sudhrap gorjecho zaun udeta. Jednam jeo chuki va unn bhortat, tednam matr somajek tem mull rochon upkarak poddta. Choddtavo zaun chuki/unn dhakhomvchench eka vimorxokachem promuk kortouy dekun ’vimorxok’ eka somajek kitlo gorjechogi titloch upkaracho.

Vimorxok mhollear kaim veglleach somsarant zolmun ayil'lo ani eka somajek rakun vhorunk taka hadd‌l'lo nhoi. Zoxem horek rochnnekar (chitr‌kar, sahit‌kar, songit‌kar, nattok‌kar......) vegllea vicharancho, vegllea chintpachogi techch‌porim, vimorxok‌yi techch somajecho vantto, techch somajecheo xiro/naddi parkitolo mhonntoch vimorso soit ek rochon mholl'llem oputt sot. Vimorxok fokot chuki/unn sodhpi nhoi, ek vimorxok tea rochnnekaracheaki ek mett voir asun somajechea boreponnavixim poripurnn kallji ascho xivai dolle dhampun chuki/unn dhakhoupi nhoi. Vimorxok ekakuxilem chintpi asun fokot sangtele nhoi. Osole vimorxe konnak‌ch kitench upkar korunk va boremponn haddunk sokanant. Eka vimorxokachi mull orhota hich; zoktem xikop (ddigri/ddiploma nhoi), zokti zannvai, zokto onnbhou asunk zai zal'lo. Borem vaittamodhlo tofaut parkunk sokt ascho.

Vimorxok jeral prokaran lokamogall zaina, zoxem vimorxeachem veakhean sangta; 'The expression of disapproval of someone or something on the basis of perceived faults or mistakes.' hem chintop pornem, paromporik. Punn aichi hokigot matxi veglli; az‌kal vellacho obhavo somestank dhosta zal'lean eka rochnekaracheaki choddit onbhou asun tea rochnecher vimorso korchi xeathi asche unnem zaleat. Dusrem; eka rochnnaran oplem auk khorchun toyar kel'le rochnnek ekach khinnan marn uddomvchi xeathi eka vimorxokak asta, vimorso don dharechi talvar, ani soglle tea talvarek bore ud'dexan gollsitat mholl'llem nighontt na. Titli probhud'dota asche vimorxok soit moilam pois thaun zhollkonant. Vimorso mholl'llem hater gheun eka marant don suknnim marchem (opnnak khais zal'leank dhumpomvchem opnnak khais zainaschank khonkchem) zalam. Oni kaim pramannik ritin kel'lo kaldo sodd, chimttibhor vimorsoyi ghetolo na. Hechch karonnamni paromporik vimorxe chodd korun konnak‌yi khais zainant. ’adhunik vimorso’ (Modern Criticism) hea dixen kaim novemsamvacheo vatto korun dita;

’sahitik adhunik vimorso’ (Modern Criticism) prokarant mull xevott toch; chuki/unn dhakhomvcho, punn rit veglli. Punn hangasor vimorxok hat bhandun ekakuxin foisol dil'leporim ucharina, bogar poilem to opnnak tea rochonant vantteli korta, tea rochnecho svad gheta ani oplo onbhou, ople vichar tea svadak melloitana vachpeak ek veglloch svad labhta. Dekun vixlexonnam, somikxa aichea kallar mohotvachem. Zamv tem sahitacher kel'lem va her prokaracher.

Sahitik vimorso (vo sahitik odhyoinam) sahitachem odhyoin, molamapnni, ani veakheanam. Sahitik sid'dantam sahitik vimoxeank chodd korun sahitik sid'dhantathaun probhavit zaunasta, hem sahiteacho xevott ani vidhananchem tatvik varjik (chorcha) zata. Heo don kria ekameka sombondhacheo tor‌yi, sahitik vimorxok kednanch sahitik sid'dhant‌vadi zaunasanant.

Vachpich unnem zaleat, aschea thoddea vachpeank soit chodd vachunk naka va vellacho obhavo dhoschea hea kallar ’vimorso’ lokamogall zaunko sokana. Punn eka somajechea sahitak bhovo gorjecho ani upkarak poddcho mholl'llem sot. Vimorso mhollear fokot ’chuki/unn’ dhakhomvcho vo mull rochnek opnnan ulttench lekchem mholl'llo jeral orth ubhzola tor taka opokv (Immature) vektimni zoktem xikop, zokto onbhou nastam bezovabhdaren boroyil'lem jitlem karonn‌gi titlench ’opleo chuki/unn’ sudhrapak toyar nasche ghomonddi rochnekar soit karonn mhonncheant dubhavo na.

Atam onbhou (Experience) mhollear fokot prai nhoi, xikop (Education) mhollear koleji/yunivorsittimni zoddloleo sorttifiketteo nhoi. Tor tumi atam mhaka ’vimorxok/vixlexok’ zaun tuka kosolo onbhou asa?’ mholl'llem soval koruyeta. Toxem pollelear hamv jye kitem kortam, khonchyai songtecho onbhou mhaka na. Hacheadim jiel'lo onbhou na tor‌yi jietam, mel'lo onbhou‌yi na punn jinni somptana morazoi poddta nhoi? edoll pondra dexamni jielam tor‌yi tea khonchyai dexamni tacheadhim jiel'lo onbhou natlo. Monis zaun soit poilepauttim zolmolam (hacheadhim monis zaun zolmon, jieun onbhou na), oxem hea somsarant hamvem kitem-i kelam tor tem poilepauttinch kel'lem va korchem zaunasa. Tumchea sovalak zovab mell'lli tor tumi khux oni hamv dadhos.

Devo tumchem borench korum,

- Vol'li Kvaddros [June, 2018]