Ojik kaim panchtis vorsadhli songot hi, mhonnje mhojea bhurgyoponnachi. Iskolachea rojechea disamni hamv pangllachea mhojea okoiger vetalom. Ojekar ghattachea mullachi firgoz dekun gade/bettam, tottancho zago ani pangllant ghoran ghor mogreakolle fultale. Dekun kednam-i hamv bossar panglla gel'levellar mhojea akoin vicharchem aslem, "puta, tumche teuxilo dor bhovo boro asta, dekun yetana il'lo dor punnim haddtoi nhoi?". Kemllbeacho dor chirun voulli korun, tea dorant fulam (mogream/abolim) guntalim.
Oni hamv tika pokriponnar zovab ditalom; "xi... Mhaka loz dista akoi, hamvem bossamni dor vhorchem pollel'lim hastit". Aikun oplestokim haschi akoi zovab ditali; "hasteleank hasunk sodd puta, hasteleanche dant distat."
sokallim uttl'lench ghorchim sorvam ekttam-i zaun mogrea kolle kaddun uprant te kolle guntunk aslim. Mhaka fulam guntunk akoin xikoyil'lem toryi, hamvem guntl'lim fulam polleun her bhurgim hastalim dekun hamvem fulam guntchinch rauylim. Ek pauttim akoin mhaka tye vixim vichartana tika mhoji zap zaunasli; "akoi, hamvem guntl'lim fulam polleun hastat dekun hamv tim guntunk vhochana", ani tednam-i mhojea akoin dimvchi zovab zaunasli; "puta hasteleanche dant distat, tim hasundi ani tum xikun ravo ani kamam korit ravo"
hem hangasor kiteak hangasor promuk mhollear, ojik pondra vorsadhim kuveyttant hamv vaur korn aschevellar soit mhojea motint ek novich pisai udel'li. Ami kiteak ghoran ghor vochun konkonni lokak mellun, konkonni potrank pattimbho diunozo? potrank pattimbho ani konkonnik tenko itlench pramannik chintap motint aslem xivai, tantum kaim don-tin kasancho svo-faido motint chintl'lench na. Hem kaim mhaka novem nhoi, hacheaki poilem, potrank pattimbo vicharun firgojechea, varaddeachea ghoran ghor, ani penttechea angdde angddemni vochun potrank pattimbho vicharun vaur kel'lo. Thoddepauttim angddigaramni zahiratacho oyvoz diunko negar kel'levellar oplea bolsantlech poixe tankam dileat mholl'llem mhojeporinch bolsantlo duddu ghal'lea thoddeank toryi kollit asa. Punn hem kam' titlem solisayechem nhoi, hangasoryi ’hastelim osat, faido nastana kongnno vhallon vochana mhonnun pattlean khenddchim-i asat, titlench nhoi, potrachi vorgonni zomoun potrch bondh kel'ley zaite dakle asat mhonntoch, hem kam' titlem solisayechem nhoi mholl'llem hamv zannaslom. Punn pisai ti pisaich, mhojeporinch chintelea her dha-bhara zonnank apoun, eka nomearl'lea disa ami ’konkonni obhian somiti’ ghoddlich, ani kam' suru kelench.
2004 isvent suru zal'lem ’konkonni obhian’, 2005 isvent matxe vhodd rupan bodol'lem; kuveyttantlo lokamogall konknni padreab ma|melvin ddi’kunha hea obhianant hazor aslo ani tannim hem obhian ugtaunn korun mhollem; ’vol'li, hamvyi bhas ditam, kuveyttant aschea sorv kopelam/igorjemni soit konknni mis suru kortolom’, oni tannim toxem kelench dekun az soit salmia, ohmodi kopelam/igorjemni konknni mis cholta, itlench nhoi, konknni misank chodd lok yeta mholl'llem sot.
Vorsan voros hem obhian mukharun vochunk zai mholl'lle hottan 2006 isvent ami konknni buk, potram, koulleo ghevun porot lokalagim geleamv ani sot sangchem tor, konnem-i eklea konknni monxan amkam tiroskar korunk na, porgamvant asunyi, oplea mam-igamvcha soireank konknni potram pauyzoi mholl'lle iradean pattimbho dila.
Uprant sumar dha-bhara vorsam utorlim, poinnari hamv dex bhomvlom ani atam mumboyant aschevellar, pondra vorsadhli mhoji pisayek porot jivall korchevixeant mitr hilori ddi’silvan ul'lek kelo matr nhoi, ami kiteak mumboyant soit osolem obhian korinaye mhonnun soval kelem. Hamvem taka itlench sanglem;
"amchem konknni somyb oskot, ami jikcha ghoddeapattlean matr dhamvunk soktamv, ani novem chintunk va novem korunk amchea toklent xenn bhorlam"
punn tachea pramannik sovalak pattimbo divonko mhaka zai aslo. Ani ablle mumboyant ’konkonni obhian somiti’ ghoddchi toyarai zali. Somiti ghoddli mhonnun kaim ud'dar zalem mholl'llo orth nhoi. Tem sorvam zannant, aicho kall ani pondra vorsadhlo kall vevegllo, az konnailagim vell na, vaschem sodd, chintunk vell na, aikunk vell na; ascho vell mumboicha godd'dechea/avazanchea gamvamni koid zala, thoddim ’monti festak lokak jeunn vaddchench konknni seva’ mhonn chintat tor, konnak konknni seva mhollear igorjechea misamni vachpam vaschim ani kantaram gamvchim matr. Ani konnak konknni vaur mhollear konnengi ekttam-i kel'lea duddvant vedikaryim korchim, ani bossam-ttempo korun lokank voddn haddchem, tankam vaddchem - itlench. Ani konnak ’nattok/filmanchy ttiketteo vikhchem’ sot sangtam, hacheaki choddtik kitem-i asa tor ’retiro/novenam’ ani kedinch bodlonatlem chintop. Uprant omi dha-pondra-ponchvis-pon'nas vorsam thaun omkea songhottonache odhyokx mholl'lle dangre. Odhyokx/hud'dedar zaun kel'lem tin kasanchem-i nhoi mholl'llem oddhuk sot tanchea kott'tteant kedalla rigta mholl'llem mhojea kott'tteant rigana.
Asum, punn herank durson boslear amche ani tanchemodhem kitem forok? dekun hi survat ami korunk poddlea, ami lipi, boli, pranty mholl'llea koslyai moddchea songtenk mohotv dimvchepras, konknni khatir zoddchem preton korizai mholl'lle iradean somest lipinchea potrank pattimbo dimvchem kam' hatim ghetlam, lokak kitem zai, khonchea potrank pattimbo diunko tim axetat, tench ami ghetamv xivai konnacheryi kitench thapunk vhochanamv. Konn kitem-i sangundit va hasundit, hasteleanche dant distat mholl'lleporim, ami amcho xevott amcho dixttavo xida koruyam; konkonni uloveam, konkonni uroveam, tednam matr konkonnichem borem zatelem.
Kitem-i zamv, punn konkonnichem borench zamv,
devo borem korum,
Vol'li Kvaddros
[Seuk, Konkonni] [Mai, 2018]