[mottvi kota odhyoin]: Jinnient Kanni (kota) Kitli Mohotvachi?
Jednam lhan bhurgem soit jednam vhodd zaun yeta ani somzunk lagta, tednam azo-aji va auy tea bhurgeak ratim nidamvche vellar kanneo sangchi rivaz bhouxa choddtavo zaun ami sorvamni onbhog kela. Sobharank heo kanneo zonanga thaun aikun, somzun ayil'lem zaunasa. Uprant iskolamni soit dorobost kanneank ami aikun, somzun aileamv. Zauyet charitrik, zauyet dharmik, zauyet razoki-i punn kanneamni amchea horyekleanchea jinnyent eka na eka ritir probhavo ghala tem mat khorem. Itlench nhoi, vanjelant soit, zoxench pornea sol'leant toxench novea sol'leant zaiteo kotha voparim rupar ami aikun aileamv. Eka ritin amchea motint ’borem-vaitt’ mhollear kitem? monxam mouleam kosolim mholl'llevixim motik somzasorkem somzamvchi xeathi kanneamni matr asyeta. Ami lhanponnar thaun vachun ayil'lea khonchyai potramni kanni natl'lem chintunk amkam osadhy nhoi?.
Konknni sahiteant jitlea mapan kovitaxetant progoti zal'letitli progoti mottvea kanneanchea xetant zal'li na. Hea dixen konknnent veustit ritin zal'lim kaim pretonam disanant, oprupayen mholl'lleporim thoddim kamasallam chol'leant toryi, eka odhyoinachea dixen vaur cholonk na va bhouxa chol'la toryi mhojea somzonnent na. Progotipor chintpacho attovo korcho tor, ’kallokak dursonchea bodlak ujvadd pettomvchem borem’. Hechch iradean mottvea kanneamni soit bodlaunn gorjechi. 2006 isvent kaim hechch iradean ami ’kothapatth’ moineallem odhyoin kamasall suru kel'lem, punn karonnantor amchean tem mukharsun vorunk zal'lem na.
Atam kaim dha vorsam uprant porot hem misamv mukharun vorchem kam' hatim ghetlam. Tantrik soulotayecho adhar gheun ami kel'lem odhyoin poinnari.Kom' cher porgott zamvchea ’kothapatth’ onkonnant porgott'teleamv matr nhoi, hea odhyoinant vantteli zaunko mon aschea sorvank mayamogacho yeukar magtamv. Konknnent vinchnnar kannyegarancheo vinchnnar kotha ami odhyoinak ghetoleamv toryi, konknnebhailea kanneank soit odhyoinak ghetoleamv.
Mottvi Kota
Choddtavo zaun tonddpaxim (moukik) ucharun asl'leo kotha, kaim sotravea xekddeant mottvea kanneanchem rup gheun sahiteant oplochch prokar rutam kel'lo mholl'llem inglix sahiteachem odhyoin kortastam hamvem somzun ayil'lem sot. Koxem eka kovitek pras, imaz, rupokam, olonkar gorz asleporim, kanneamni ti bondhodd na, punn ek nirdixtt vixoi, ani ti vixoi utraunko zokte pras ani tea patranchea sombhaxonnank zokti bhas vhaparchi gorz asa. Eka nirdixtt vixeak, sonkottak, songhorxak vinchun, kannyerupar taka zokto porihar va poriharachi vatt dhakhomvchochch eka mottvea kannyecho mul ud'dex. Zauyeta monoronzon, zauyet jinnye lisamv, zauyet noitik sotam, zauyet her.. Punn mottvi kotha prokar khonchyai bhasentlea sahiteant bhovo loka mogall prokar mholl'llem khonddit.
Lambhai: eka mottvea kannyechi lambhai kitli asunk zai mholl'lleacher vevegllea bukamni veveglle vichar/obhiprai vachunk melltat, xastri-i ritin somzun ayil'leporim; ek mottvi kotha eka bosnnent vachun somponnk zai tosoli. Atam ek bosnnechi audi eka vachpeacher hondvon asa. Hangasor niridixtt orth ho - utranchi bondhoddecheaki mohotvachem zaunasa vachpeak eka nirdixtt vhalleant dhorun dhorchetosli zaunasa. Utramni hi lambhai mapchi tor kaim 1000 thaun 4000 sobdhanchi mottvi kotha asunk puro. 1000 vo unnea sobhdanchi mottvi kotha ’mini mottvi kotha’ prokarachi zata. Punn mottvea kannyemni soit mini, lamb, osole prokar asat astam 7500 sobdh poreant ascheo mottveo kotha amkam vachunk labhtat.
Mottvi kotha chodd zaun choddit ghumvddenk attopun asche bodlak nirdixtt vhallo attapon asta. Punn lamb kanneamni va novalika/kadomboremni ek nirdixtt kanni asta toryi zaitea ghumvddemni reuddon asta.
Eka mottvea kotha hantum asunk zai zal'le gunn/lokxonnam:
niruponn (exposition): mull vixoi, sombhaxonn toxench poristhi ani promukh patrancher niruponn)
oddchonn (complication - oddchonnek ubhzamvchem ghoddit/ghotton),
uttoun dhorl'li kria - (rising action - mohotvachi korni)
sonkott (crisis - nirnnaik zaunko zai zal'lo vixoi),
utkorx/sompnni (climax - mull/promukh vixoi)
sonkolp/tthoravo (resolution - porihar).
Ek bori mottvi kotha zaunko kosolim ghottokam asunk zai?
ek bori mottvi kotha panch ghottokank opnnaun asta; patr, niruponn (Setting), songhorx (Conflict), kothaust (Plot) ani vixoi (Theme)
mottvea kannyechi survat koxi asunk zai?
1) drixy pintraunni (Scene setting)
2) songhorx sthapon (The conflict establishing)
3) rohosymoi (The mystifier)
4) tisro vekti nirupok uloita (The Third Person Narrator Speaks to You)
5) poilo vekti nirupok uloita (The First Person Narrator Speaks)
6) ud'dhoronn (The Quotation)
7) misterabhorit (The Puzzler)
mottvea kannyechi sompnni koxi asunk zai?
1) oporipurnn ritichi sompnni. (ekdom' mottvi toxench onixchit ritichi sompnni - vachpeachea motint to patr kitem koritgai mholl'llim sovalam ubhim korchi)
2) niz jinnyent zauyet zal'li sompnni. (vachpeak hi kanni vachtana kannyeporim nhoi bogar niz jinnyentlea ghodditaporim dische tosoli)
3) ochhanok ritichi sompnni (vachpean chintinatl'leporinch sompchi)
mottvea kanneanche promuk prokar
mohakauyo (EPICAL) rupacheo kotha
sahitik (LYRICAL) kotha
chalaki (ARTIFICE) chintpacheo kotha
samajik (SOCIAL) chintpacheo kotha
guddachari (SUSPENSE) kotha
voigeanik (SCIENTIFIC) kotha
tatvik (PHYSOLOPHICAL) kotha
mottvea kanneanche prokar (Short story types):
mottvi godyo (Short prose - mottvea kothacheaki mottvi ason, eka nirdixtt sthitigotevixeantli kanni)
niz ghotton/ghodditacher adharit kotha (Anecdote): choddaut zaun niz ghodditancher adhar zaun boroyil'leo kotha.
Ddrabel (Drabble - fokot't xembhor sobdhancheo mottveo kotha)
kalponik/donto kotha (Fable) choddtaun zaun monzati, jivi, rochnencher va soktent monxa svobhavacherm rup diun lisamvabharit ritin vekt kel'leo kotha)
haseatmok kaveall kotha (Feghoot) - vixixtt prokaracheo kotha, kaveatmok ritin obhivyokt zal'leo punn hasymoi rupacheo.
Mini novalika/kadombori (Flash fiction) - choddaut zaun eka mottvea kannyecheaki lamb asche tosoli. Nirdixtt rupar sobhdamni mapunk sadhy na toryi 4000 thaun 20000 sobdhamni aschi zauyeta.
Fleax godyo (Flash prose) choddaut 500 thaun 1500 sobdhamni aschi mottvi kanni. Punn choddaut zaun svabhavik/turont zaun obhivyokti kel'li.
Choukott kotha (Frame story - eka nirdixtt choukott'tta bhitor attapun aschetosli kanni - tantrik ritin titli solis nhoi)
mini kotha (mini saaga) fokot't 50 sobdhanchi kanni.
Zanopod kotha (lisamvabharit/zannvayen bhorl'leo kotha, choddtavo zaun paromporik ritimni zonangam thaun vhallon ayil'leo)
vopar/noitik kotha (Parable) - suknnim-sauzam, monzatink adharak gheun lisamvabhorit sondhex attapcheo mottveo kotha.
Sankoll kotha (Short story cycle): ekek lhan kotha zaunyi veveglleo kotha attapun ascheo punn hea sorv kanneancho zomo ek mottvea kannyetosoleo zamvcho prokar.
Skecharupar kanni (Sketch story) - hangasor sketcharupar obhivyokt keleli kanni.
Mukhchitr (Vignette -Literature) - choddtavo zaun nattok/siriyolsamni vhaparyet zal'leo kotha. Eka nirdixtt punn bhovo poripokv chintpak attapcheo kotha.
[April, 2016]
Send questions or comments to: poinnaripaper@gmail.com [Archive / Links]