ಕವಿತಾकविताPoem
Gazhals - Ek Odhyoin
Kothapatt - 15
Kovitapatth - 15
Sanz Zali

Tuvem yetam mhollem-i, rakon rakon sanz zali
mog nastam vorsam goll'llim, atam jinnyechi sanz zali
gelo eka sokallim, sodhun mog somsarim
jinninch kabar zali, toull mogachi sanz zali
mollbar ek neketr udelem, taram mejtam mejtam
modhench lek chuklem, ani chan'neachi sanz zali
sotacha ghorant nitichem pakem bhandunk laglom
fottin oxi-i dhadd ghali, ablle sotachi sanz zali
kallzant kitem laslem, sang mhaka tum ’kvaddros’
gamvar gamv dhumvr uttlo, oxi kovichi sanz zali.
Gojhlam - Ek Odhyoin [- Valley Quadros]
Gojhlanchi Choritra:
Gojhlanchi choritra zaitea bukamni vachunk mellta toryo gojhlancho chodd proyog zala bharot ani pakisotanant toryo gojhlam eka ritichim opurbhayechim kovita. Gojhlanchim mullam prachiny orebik somsokritethaun yetat mhonnchak zaite dakhle asat. Orebik bhasent gozhol mhollear striyelagim/cheddvalagim ulomvchem. Punn gojhlanchi survat zal'li orebik bhasent nhoim bogar porxiyon bhaxentolim ’khosidda’. Ani ’khosidda’ porxia thaun iranak ayil'lem choddunnem dhavea xekddeant mhonn dhakhle sangtat.
’khosidda’ mhollear vakhnn'nnunchem. Choddaut zaun ramyachi, devachi vo man-monxanchi vakhnn'nni korchak kovimni gollsil'lem kovitachem modhyom'. Khosiddant chodd zaun vachunk mellcho kovitacho ros zaunasa ’bhoktiros’ (bhokt ucharnni) toryo khosiddant thodde prokar asat, tantlo ek prokar ’toxbib’ - ani ho vibhag vellakatekid bodlon gojhlacha rupak paulo. Borparitir ’khosidd’ ani ’gozhol’ modhem chodd tofaut na, ’khosidd’ nt don vollincheo xembor va chodd sal/volli asyeta punn gojhlant choddaut zaun dha-bharank mikvon asanaye. Jeral ritin char thaun sat xer astat. (xer mhollear don salanchi ek kovita).
Bhartant Gojhlam:
Gojhlancho bhand songitasovem bhovo lagxilo, kiteak mhollear gojhlamni choddaut beher (mittor) asta ani osonk zai, ani oslea ponkteank tallo bosoun gaunk solis. Hindi pinturamni hea gojhlank novo jivo bhorlo dekhun bhartant heo gozhol chodd ani chodd lokamogall zaunk pauleo ani orebiant disan dis unneo zaun aileo.
Hindi podamni soit vellakallatekid hea gojhlamni voividhyota dison aili. Gojhlancha rupank, toxench sintimentamni soit zaiti bodlaunn aili. Chodd zaun gojhlam urdu/hindi somsokritek tall poddta dekhun her bhasamni, mhonnje somsokrit, inglix, konknni bhasamni titleo famad zaleo nant.
Gozhol (Gazhal):
Gozhol mhollear kitem?
Gozhol mholl'llea sobdhacho orebik orth oso asa; "cholielagim va choliamvixeant ulomvchi vo vakhnn'nnunchi rit". Oxem mogachi ucharnni korchi rit. Punn gojhlamni hea bodlcha somsarant oplim rupam bodlun bodlun monxa jinnyecha horyeka prokaramni hi gozhol vhall'llea.
Gojhlam choddaut zaun amcha dexant vachunk/aikonk mellchim urdu bhasent. Konknnent hancho bhovo unno probhavo poddla dekhun konknnent vachunk mellchim sogllim gojhlam khorim gojhlam mhonn sangonk kosott.
Gojhlanche vevegolle prokar;
Mottvean gozhol vixim somzonchem tor; gozhol mhollear don salancha/vollincha kovitancho zomo. (urdunt hea don vollink ’xer’ mhonntat). Punn don vollincheo horyek zomo gozhol zainam. Hem atam ami her thoddeo regro polletana somzatelem. Heo don vollimni heo sokoileo regreo pallon asazoi;
Mittor (Beher)
Radif
Kafia
Motol
Mokhta
Hea sorvancho dakhlo diunk hi gozhol gheveam;
tuvem yetam mhollem-i, rakon rakon sanz zali
mog nastam vorsam goll'llim, atam jinnyechi sanz zali
gelo eka sokallim, sodhun mog somsarim
jinninch kabar zali, toull mogachi sanz zali
mollbar ek neketr udelem, taram mejtam mejtam
modhench lek chuklem, ani chan'neachi sanz zali
sotacha ghorant nitichem pakem bhandunk laglom
fottin oxi-i dhadd ghali, ablle sotachi sanz zali
kallzant kitem laslem, sang mhaka tum ’kvaddros’
gamvar gamv dhumvr uttlo, oxi kovichi sanz zali.
’xer’ mhollear kitem?
Don salanchem/vollinchem ek kovita. Horyek xer ek svotontr kovita zaunasa. Eka gojhlant eka xer haka vornnunk va somzaunk onyeka xerchi gorz na, voilea gojhlant ascheo chear xer, chear svotontr kovitam.
Xercheo her regro:
koslyai don vollincheo kovita gozhol nhoim. Kiteak mholl'llem fuddleo thoddeo regro somzaitat.
Beher:
beher mhollear hea don vollimni aschem mittor. Haka xerchim lambhai mhonnyet. Hea xernt ascheo donyo sal ekach mittracheo asonk zai. Ek lamb ani ek mottvi asanaye. Urduchea vevegllea bukamni heavixim odhyoin choloilear choddunnem ekunnis vevegllea prokarachim mittram melltat. Tim hangasor vornnunk koxtt toxench gorjebhailem soit. Kiteak mhollear konknnent hancho dakhlo ascho bhovo unno vo nanch mhonnyet.
mottvean hea prokarank tin ritimni vingodd koryeta;
* mottvem mittor (mottvea mittrancheo):
* middiym' mittor (middiym' mittrancheo):
* lamb mittor (lamb mittrancheo):
Mhollear gozhol mhollear ekach mittrancheo don vollinchem kovita.
Radif:
hem ghojhlamni aschem bhovo gorjechem. Radif mhollear horyeka dusrea vollincho okhrecho sobdh ekcho asonk zai. Voilea dakhleak ghetlear ’sanz zali’ hea kovitachem radif. Radif itlem orthabhorit asyet mhollear gojhlachem namv thodde pauttim radifacher asonk sadhy asa.
Kafia:
kafia ek prasbhorit sobdh zo horyeka radifa fuddem asonkcho zai. Hea dakhleant ’jinnyechi’, ’mogachi’, ’sotachi’, ’kovichi’ sobdh kafiak dakhlo. Ani ho sobdh radifasovem ’jinniechi sanz zali’ vo ’sotachi sanz zali’... Zata.
Motol:
poilea don vollincha xernt okhreche sobd ekcho asonk zai, mhonnje poilea salacho okhrecho sobdh ani dusrea salacho okhrecho sobdh ekcho asonk zai. ’sanz zali’.
Ekachch gojhlant ekaurnim chodd motol asyeta punn tea sorv vollink ’motol’ mhonnanant bogar poilea don salank matr ’motol’ mhonntat ani her salank/vollink ’motol-i-sani’ va ’husn-i-motol’ mhonntat.
Mokhto:
horyeka gojhlant kovichem sombhaxonn asta, zamv tem eka cholielagim vo oplesotokim. Hea gojhlant kovi ’kvaddros’ sovem somvad choloita. Ani okhrecha xernt hem aschem bhovo gorjechem. Hem kovichem kauyonam' asyet.
Mottvean eka gojhlachem vornnon veakhean dimvchem tor; gozhol mhollear ekach mittrancha don vollincha kovitancho zomo. Jea kovitamni ’motol’, ’mokht’ ason, ’kafia’ ani ’radif’ asta.
Gojhlanche thodde dakhle;
Gozhol
mornnan manddlo pas tacher, svas tutton gelo,
jinnye ambrar khor donparam, sureo futton gelo.
Raktat pare ghora bhomvtim, ailear taka marunk,
rai mhozo disak at'tam, sopnnant bhetton gelo.
Vorsam thaun voktak veta, voizak nadd mell'llina,
bail ghorant rigon mhoinean, tap sutton gelo.
Punzailem dhon dirvem chintun morakalla khayam,
khamvche adim melo atam chor lutton gelo.
Ghor bodik duddu bhangar soddtent sogllem gelem,
atam urlea bail fokot, tikai latton gelo.
"kovi melvin ulvonk yeta" manchier konne sanglem?’
nattok dekhonk zom'l'lo lok, purai utton gelo.
- Melvin Roddrigos
Gozhol
pormoll villas nakant chepun mus gelo
mogak soloul'lea golleant guntun pas gelo
mogachi kovita boromvchea axen utram vinchlim
utrank soirik ghoddlina dekun pras gelo
paulam tujingo fultit mhonnon angonn zhaddlem
nachon angonn mostun marnemi ves gelo
rosall noxechea utrank punzaun umo kelo
vonttank tugelea pornea vainacho glas kelo
mogak mornnak konnengi bhauddean guntlem natem
pantie sorgak axel'lea kolleancho svas gelo.
- Wilson Kateel
ಸಂಪಾದಕೀಯ್संपादकीयEditorial 22 Aug 2026
Yodaham Jiumi, Ohomaxomse (Jiv Astasor Bhorvostam)
ವಿಮರ್ಸೊविमर्सोCriticism 20 Aug 2008
Mukt Uloup Va Sovayechem (chip) Uloup?
ಸಂಪಾದಕೀಯ್संपादकीयEditorial 16 Aug 2026
Kallokant Jieun Souy Zaleleank Ujvadd Dolleank Khonkta
More in Daaiz
ಖಬರ್खबरNews 16 Sep 2007
Daaiz MIthr Sahitik Xibhir 2007
ಕವಿತಾकविताPoem 21 Apr 2006
Kovitapatth - 14
ಕವಿತಾकविताPoem 2006
ಕವಿತಾಪಾಠ್ - 12
Send your comments to author on this writing
This is not a comment box. Nothing you write here appears on the site or is shown to any other reader: it is sent to him by email, privately, and he replies to you directly if a reply is called for.