Nakkura Mahatme
(Kevin Dmello, Karkal)
Mottvi ttipponni:
"ttorotthkk ttorotthkk ddhorddhokk ddhorddhokk
chondd mundd, rundd mundd ddhom-i
mundd rundd, chondd mundd dhom-i
adi xoktie, mohix mordinie
xri devie nomonomH:"
duxtt rakkos chondd-mundd, mohixasurachi tokli kapun ’duxott somhar - xixott somrkxe ’kel'le ongonneachea yokxogan boilatt ’xridevi mohatme’koyi kothnokachea ’nokkur mahatme’ koyi kosloch sombondh va ganch na mhonn vachok mohaxoyank svoxttikoronn dimvchem sukt mhonn bhogta. Brohm' mohatme, ixvor mahatme va vixnnu mohatmeyi hea nokkur mohatme sovem ghoddsunchem preton korchem admy chuk zait. Tori ’isnnu mohatme’ chea doxautaramni ho ikravo nokkurautar koso ghuslogai? mhonn yokxogan tall-mod'dollechem khonddabtt'tte pixem asl'leamni vicharl'leank matr kaim otixoi na. Asom.....Hangasor nokkur mhollear nokkur va gamydollachem chitronn tumchea smrotipottolar udemvchem tem sohozcho. Vachok mohaxoyank dimvchem anyek svoxttikoronn - hem kothanok nokkur va gamydollachem nhoi. Bogar ’nokkur’ namvanchea norporannichem mhonn somzonchem. Monxankyi oslem vichitr namv dourtatgi? mhonn tumim vicharunk puro. Vhoi, zorur dourtat. Somprodoya pormannem hacho bapuy boggur haka pallnneant ghalchea poilea disa, dhoni gut'tachea dejnn'nn xett'ttichea angnnant penkodd bagaun nomr zaun ubo zal'lo. Poilea pausak angnnant voir poddl'lea gamydollak gillunk zhogddem korn asl'lea kunkdda pilanchi sobai polleun asl'lea dhoni dejnn'nn xett'ttin hasonxem mholl'llem, ’namvant kosli m kormam asat? no....No...... Nokkur mhonn dour" pattim mukhar chintinasotam dhoneachi agonea videy zaun bogguran palll'li...Tem soddeam ...Ham......Ttipponni sompomvchea fuddem hea nokkur norporannikyi nokkur va gamydollakyi vixex sollaull asa mhonn gearontti zaun sangyet. Onteye vachok mohaxoine, nokkur mohatmeyonu alisuvontounagu....
Mohatmeche arombh:
karti moinneacho oker, bontel moineancho arombh. Karti bellem ’enneldakey’ chem lumvp edollcho mugdal'lem boilamni suggi belleak kosop suru korcho kall. Ho kall nokkurachi jinnient ises ’sijna’ cho kall. Gadea meranchea tonnant habbon ramvchem gonkuru mannke(bebe) toxench boila degechea fatra matteamni lipl'lea denklleank goriek nokkur guntun dhorcheant to vesot asta. Gonkuru mannke - denklle kaim taka nisteak nhoi. Bogar tachea pras moht'tor kamak te upkartat tem ’opon sikrett’ cho soi. Maslli dhorije zalear ’mevu’(khann) gorjechem. Dekun xambhvi nhoiche udka degechea munddem'(bonnong) boleamni paus suru arombh zal'loch rigon bosl'le maddonji, pilikutt'tti, pott'ttekuchchi apaplea pilam zomeak gheun bhair yeun bhuke sovem razaroxant bhomvddi martana ’mevu’ udoun vhodd vhodd maslleo dhorcho ayin'n kall.......
....Toxem polleunk gelear thoddea vorsam adim maslli dhorchi kaim nokkurachi vrot'ti nhoi asl'li. Fokt't prourt'ti zaunasl'li mhonnyet. Punn grachar tachem. ’kafina totta’ giga porbuger narol kaddunk gel'lo to pam-i chukon sokla poddl'lo. Porinnam' zaun davea pamyanchem hadd moddl'lem. Sorkari aspotrek dakol zaleari sukt chikitsa nastam pam-i vankddoch zaun urlo. Thontto nhoi tori chontto zal'lo. Thoddeach tempan holl'llechea choddtavo lokan taka novea namvan ’chontte nokkure’ mhonn volaunk dakxenn keli na.....
...Azyi nokkurak fanteaforach zag zal'li. Holl'llek az vixex dis. Oz vorsavarcho zatro. Pattlea don disam thaun ekcho ek maddonji mellonk na. Az koxem punni korn ek-don maslleo dhorn, vikun khorchak poixe korije. Chumuchumu ujvaddotananch guddsula thaun bhair oyil'lench khorem gheun sarya muttea degen ustilagolo. Jivo jivo hullvulloche gamydoll kott'ttent ghalon voddpak - xirkayil'lem xilem (inda tallyeche boddi) anim taka bandl'li gori, pornea poteant dorvil'leo tongisacheo vhoddleo gorio toxench matie moddki gheun angnnak ailo. Bail kusu, dhuv yomuna ozun mandrer lolltalim. Zatreacho dis zal'lean kamak roza. Az vegincheak cha mellchina mhonn sustal'lench soraram dejnn'nn xett'ttichea boila gadea teuxin pam-i voddit chomkolagolo.
....Goriek nokkur guntun kitlim-i billam, mattim sodlearyi ekcho ek denkllo dixttik na!. Goriek hungon somet pollenatl'lea denklleanchea sontanak yettit astana suryo devo voir voir choddtalo.
"maldisamv poddl'le khonchi. Kom-i bongleatgai?" nokkurachem soirann chukon yetalem. Anim hangasor raulear faido na, hachea pras sonkrobhttruchea totta boglechea ’pol'l’nt (udka gunddi) mannke dhorchench bore mhonn chintun pattim ghumvtana mere konxea thaun mayilachi tokli disalagoli. Hatant zoit koddol kombo gheun lagim ayil'lea mayilan hasonxem vicharolem,
"konnak yettun asai nokkurnn'nn? soddtechea kattak yeunknangi?"
"anim konak yettin" nhoi, tor hea denklleanchem sontancho mutvon gelangi mhonn. Ham, soddtek punni yeje maraya. Dud(zugar) bandunk mukkal na. Ek maddonji punni bagailear don kas zatit. Kempu uriak bal bandinasotam moine tin zale"
"tum ekloch polle mosllek gori ghalcho. He holl'llent masak gori ghalche kitlexeg monis asat. Masak mas. Poixank poixe......Sodd....Tem pura tuka khoim kollta? chol ekek mutt'tti sur marya.....Mhojea lekar" mayila musumusu korn kisok korn haslo.
Atam dogi chondyy puzariche sure goddonga teuxin chomkalagole,
goddongant gijigiji avaza sovem satt sot'tor thoim thoimsor bandun ghal'lea kattachea kombeacho sad. Choddtavo sombhaxonn aichea disa cholchea soddtichea kombea katta vixim, uprant ratim cholchea gut'tuchea dejnn'nn xett'tticho angonnecho yokxogan boilatt ’xri devi mohatme = ’isnnu’ mahatme’ vixim choltalem. Mayilan dhormarth divyil'li surechi mutt'tti khalo korn gori anim matie moddki gheun pattim vechem att'ttannem korta kortana ’porkott bayi’ kitt'ttopp mukhar udelo.
"hoi...Nokkur...Gori ghalive?" kaim xirkalengi?"
nokkuran zap dili na. Fokt't tokli haloili matr. Taka karonnyi asa. Hea kitt'ttoffachea tonddak xirkalear uprant bhari koxottcho soi. Khoim thaun khoim utrancho far marta mhonn sangonk sadhy na.
"ixxi......Tum bus marai. Tum fokt't maslli dhorunk layek.
Xenddiek dhorn char vhajvonk tuka dhoir khoim asa?" kitt'ttopp kisok korn hastana tachea sovem asl'le anim thoddey hasalagole,
nokkurak kitem ulomvchem mhonn kollnasotam, dolle pilli pilli korn heuxin teuxin pollelagolo.
"zun maslle sovem torne masllekyi gori poddlea. ’mevu’ uddoilear gori chabajech polle. Asom...Asom...Tem pura tuka khoim kollta? tikke zagrut ravo anim bondobosot kor’ titlem sangon kitt'ttopp goddonga bitor rigon nopomych zalo. Giraikanchea zomeantole thodde porot ’pusok’ korn hasle.
Atanch kitt'ttoppak dhamvddaun vhorn muskar chenchun ghaleam mholl'llem titlo rag ailo tori aplo chontto pam-i kanngheono kitt'ttopp kodden apunn zhuzonk sokna mholl'llem porigonean nokkurak zorur asl'lem. Umallon yemvchem dukh anim rag gillit tokli ponda gholon pam-i voddit sonkrobhttruchea totta degechea ’pol'l’ teuxin chomkalagolo
"vhoi, az porot sokallim fuddench nokkurachi mot virar zal'li. Az matr nhoi, pattlea thoddexea disamni hem ghoddon asa. Khomttachi mhalghoddi korpul ajji, mhalgoddo korogjz, angoddocho konknno norsimh poikul, ghudda angddicho nagnn'nn....Axem her thoddey huminneam rupar nomuneavar ulyit osat. Punn nokkurache motint kaim zhollokl'lem na va dubavo udel'lo na. Toxem ulyil'leam kodden svoxttikoronn vicharchem khobrekyi to gel'lo na.
Sodam-i tillunk yemvchea pol'lont az don tin bebe mannke upieono asche pollyil'lench nokkurachi monoporigot khinnan bodlali. Pol'lont demvon avaz korinasotam ’gobkk’ korn don mannkeank dhorlem tori ek mannko uddon dhamvlo. Puddlea panch minuttamni xambhvi nhoiche toddik yeun pavon zal'lem tannem. Poteant reuddaun dourl'lem tongis (plasttikachem sut) anim taka bandl'li gori bhair koddon mannkeanchea davea pamyank guntli. Atam to udka degercho add vaddl'lea rumddi rukar choddlo. Sodanche porim udka kuxim bagvon ravol'lea fanttear bostech udkam kuxim todekoten polleylagolo. Unnear unnem don - tin zoddi maddonjeo pilam hinddak gheun razaroxant khelltaleo. Munddevu boleam degen ek don ontti ( eksurem) pilikuchchechi ximttiyi hache tikxonn dixttik sampddanasotam geli na. Fuddlem audent ayin'n zagear mannkea sovem tongis bizaun udkam kuxim uddoun sutachem ek pont hatant ghott'tt dhorn rakalagolo.....Anim rakchem matr nokkurachem kam'. Hat - pam-i boddyit upyemvchea mannkeak ragan, bhuken, mosten gillche masllek voir voddlear zalem.
Sosnnikayen rakon asl'lea nokkurache motint alocheneo revodd ghalilagleo....... Are ham.....Az maslli mell'llear roji baikkok vikije. Ticho ghovo robott porbul forin thaun aila,. Xembor rupeanchea eke masllek donoxm rupoi forin porbul dita tem gearontti. Uri-i kombeak donporam uprant kollak vhorije. Xembor rupoi punni ’dud’ bandije. Hache adim-i sat pauttim paddy disach uriak bandl'lem. ’bontt’ (jikl'lo kombo) zauncho to pattim ayil'lo. Azyi paddyoch. Azyi jikchem gearontti. ’vott'tte’ (mel'lo va solval'lo) koriche don kuddke mas chabaje........ Uprant ratichem xridevi isnnu mohatme dollebhor polloije...
......Atam suryo devo voir voir choddon yetana nokkurachem soirann chukon yetalem. Az hea maslleank zalam tori kitem? holkott khonche.......... Ar punni marunk namu?....Nhoi tor mannkeachea sut'turak yetat xivai hungon somet pollenantmu...? polleta polletana hat pam-i marn solval'lo gonkuru mannko pirann soddon udaroch poddtana niraxecho dirgh usvas soddlo. Nokkuran, bhes zalem...Mel'lea ’mevu’ko anim maslli lagna. Rukar thaun sokla demvon fuddem kitem korchem mhonn zhollkonasotam thoddo vell stobd ravol'lea taka kosligi alochon motint rigl'lich turtan roji baikkachea ghorchi vatt dhorilagolo.....
Tteresachea ghorchea sitt auttant boson forin sigrett voddon asl'lea robott porbun pam-i voddit yemvchea nokkurachi ollok dhorli.
"robott nagerek nomsokar unddu" lagim angnnank pavol'lench nokkuran dant kirlile.
"kaim maslli punni haddlyaigi na? moddonjeche kuddke khainasotam tondd chappe zalam" robott porbun nokkurachea potea kuxim dixott veli.
Nokkuran hokigot vivrili. Fuddlea don - tin disamni maslli dhorn ditam mhonn bhorvoso diun hat pattim bandun dhornn pollelagolo. Tednach roji baikk bhair oyli. Robott porbun bailek hixaro kelo.
"kel'lich il'li chha asa. Pieun vochre nokkura" titlem sangon roji baikk bitor geli. Atam nokkur pattlea bagla mukhar ubo zalo. Sttilachea goblleant cha diun, poixe tachea hatant ghalon baikk lovo mhonnali.
Ghe he pon'nas rupoi porbulechea lekar. Anim he xembor mhojea lekar. Az tujea zatreachea khorchak... Ham... Porbum kodden uloun ramvchem naka. Xida chol"
kitengi vicharije mhonn chintl'lea nokkurak baikkachea mukhmollar nixemvche auyokt bhyem polleun mistercho disalagolo. Porbul gamvak ayil'lea pattlea vorsamniyi oslench bhyem tichea dolleamni hannem deklam! porbul forin gel'lench tem bhyem tiche thaun apapim mayag zata! kaim tor chil'lor pol'lor kam' aslear va kaim poixanchi gorz poddlear rinn vicharcheank hanga ayil'lea tedna choddtavo zaun bonnko mohabol xett'tti hiche kodden choukent boson uloun asta. Hem kitlexegi pauttim nokkuran polleylam. Ek don xemboranche nott hatar ghalon baikkan haka ghoddien pattim dhaddl'lem asa. Te poixe porot tinnem pattim vicharl'lemnant! roji baikk onim mohabol xett'tti vixim ek don khobro hachea kanant poddl'leoi asat. Punn hea vixim nokkur sompurnn nirlipt. Aikal'li khobar itlich -
"bonnkeachi goriek chorbel'li vhoddli masllich xirkalea!"
....Dejnn'nn xett'ttichem boil utron guddsula teuxin pattim portatana bolsant vixevo ghemvchea don noveach nottank porot apddon polloilem nokkuran. Somadhan zatech mukhar choltana fottok korn koslogi uddas ayil'loch ek khinna thoinch ubo zalo.
"khorchak natlear heuxin ye.
Dakxenaka kollem'mu?" tea dis mhonnche char panch moineam adim xemboracho nott hachea bolsant chepun elmenttri iskolachea monjyy masteran sangl'lem. Char - panch moineam adli gozal. Pausall suru zaun hopto matr. Khoimsrogi pavol'lo nokkur iskola teuxilean paxar zatana paus dho korn votilagolo. Nirvog nastam iskola teuxin tannem dhamv marl'li. Sonvara donporam uprantolo vell zal'lean daram bond asl'lim. Ghoddghoddo, zhogolnnea sovem bhirankull avaz korit votun osl'lea pausa modegatyi hannem ubem ravol'lea kudda boglek pimrgal'lo avaz! zonel ordhenkurem ugtem asl'lem. Kutuholan nokkur gomtti lamb kaddon tillta tor, tin bhurgeancho bapuy monjyy master anim ailemvar xhera thaun vorg zaun ayil'li savitri tticherm'm' vivstr zaun ekamekachea ongar lolltalim! savitri tticheryi dogam bhurgeanchi auy. Ticho ghovo bengllurant vhoddlea sorkari hud'deant asa mhonn hannem aikal'lem.......Chhi.......Chhi...... Tillon asl'li gomtti pattim kaddon hanga thaun damveam mhonn bhogl'lem nokkurak. Punn xoni lagl'lo paus suttonk aikana. Bhovoxea masteran va tticherin haka pollyil'lem zaije. Thoddea vellan puddvem soma korit't bagil kaddon bhair ayil'lea masteran hachea bolsant thodde nott chepl'le.
"nokkura, tum soteunt monis. Amchi moread vatter ghalisonam-i mhonn mhozo ’bhorvoso.....Ham...Tuje gorje vellar heuxin yete ravo. Dakxenaka. Khoncheakyi hamv asam"
koslich zap dinasotam tokli haloun tea pausant bizat masterachea dolleam nodre thaun mayag zal'lea nokkuran ozun taka mukhamukhi bhetton kaim gorz ucharl'li na, toxench ghutt foddloi na!
...Choukent ijicheracher bosl'lo monjyy master nokkurachi tokli disl'lich eka bakkaran bhair dhamvon ailo.
"oho ..Ho...Kitem khoim nokkura?" ....Bhari aprup zalai!....
Ye..Ye bos....Ghora konni nant. Pura divllak geleant. Sang mhoje thaun kaim il'li kumok?" masteran lekaurti nomrotai dakoili.
"kaim na....Masttre, holl'llecho zatro polleya. Bail - bhurgeank ekek zoddi vostur gheyam mhonn. Ek tinxim rupoi rinn mell'llear bore asl'le. Moinea bitor pattim ditam" nokkuran gorz ucharoli.
"rinn? anim tuvem pattim dimvchem?..... ..Chhe......Khoim tori asave? ravo ailom ot'tam" master ghora bitor dhamvlo. Thoddea vellan pattim yetoch nokkurachea bolsant nott cheple tannem.
"hantum pamyxim rupoi asat. Bail- bhurgeank vostur ghe anim.....Ham he kaim rinn nhoi....... Pattim kaim dimvchem nakat. Koll'llem'mu?" masteran nokkurachi patt thapuddoli.
Divllak gel'lo masterachea gorcho vhor poixilean yemvcho polleun, masterak dhonyovad diun nokkuran mohm'mod bearichea vosturanchi ongddi kuxim mettam kaddlim.
Beariche angddi vear jeoran choltalo. Ho saib vhoddlo kann'nnojich soi. Dogi bailo asonyi her bailam zatik gori ghalcheant ovvol.
Biddeo bandchea anim biekarkhanachea cheddvank hannem fottoilam. Tankam dhormarth vosturam-i dileant. Taka tornim, pornim kusl'li khonchi-i maslli cholta mhonn porkott nalai kitt'ttoppon goddontant kitexegi pauttim sangl'lem nokkuran aikalam. Neji gadeantyi choddtavo bailam beari vixinch uloun aschem hachea kanak poddlam.
Bail kusuk ek deddxem rupeachem tambddem kapodd, dhuv yomunak ek suddidar (chuddidar) anglem molaun pattim guddsulam kuxim mettam kaddilagolo.....Az khonddit bail - bhurgeank khuxi zait. Holl'llechea zatrea disak apnnem novem vostur haddinasotam vorsam kitlim zalingai? logbog sat att vorsam zalim zaije. Apunn maddar thaun poddl'lea vorsam thaun novem vostur haddchem bond zal'lem. Poixe oslear haddyetem. Poixench nant tor ghollaje. Folleam mhollear pam-i soma na......Kromenn bail kusun'nch kuttmak poschi zoubdari ghetl'li. Kusu vorsachea barai mohine sonkrobhttruchea tottant gholltalem. Bhottrukodden hachea pamyanche chikitse khatir ghetl'le rinn azun farik zaunknant. Khorchak pauna mhonn ailevar vaddon ravol'lea yomuna kamak dhaddchi alochon korta kortana gut'tacho dhaktto dhoni zoint xett'ttin achanok, kusu astananch hache kodden vicharl'lem.
"yomunak kitem ghorach bosoitatgi kitem? kamak dhadd. Tachea borya faleak don kas ott'ttuk korundi"
vhoi atam yomunai gut'tachea ghora kayam' zaun kamak vochon osa. Dogam-i gholltalim tori dis koxttamni cholon osat. Pattlea vorsam thaun kusun ghovak galli dimvcheo, purpurchem, hinnsunchem sodanchem zal'lem. Tea sovem bailechi purpure, hinnsochem vixim befikirayen aschem-i nokkurak souyer poddl'lem.
....Punn pattlea thoddeam moineam thaun vatauronn bodli zal'lem mhonnyet. Kusucheo galli, purpure bond zal'le! mogan uloina tori rag, xinn, hinnsonneak purnn viram' poddl'lo! sonkrobhttruchi bail rukkubai zobbor monis.
Kamancheak khonddabtt'tte koxttonchi ti so moineam adim kalliz ravon gottok zal'li. Ti ostana fanteaforarcho utton kamak dhamvchem kusu ailevar novo voram uprantcho halam-hulam korn bhottruger vetalem. Bhottrun rinn mafi kelam, samball chodd kela, totta bodlek ghorchea kamak nomiyrolam mholl'lli khobor auy dhuven uloitana nokkuran aikal'li......
....Pam-i voddit't eka hatant gori, potem anim moddki, dusrea hatant vosturachi pottli gheun nokkuran guddsulachem mett choddtana voram donporachim bara vhazl'li. Ongnnachea konxar guntteak bandl'lo kempu uri-i haka polleun "roitt poyironn rongok" mholl'llem bhaxen pakatte fapddit't sad ghalilagolo.
Bitrolem droxy polleun nokkurachi aturoi, umalle ekachfora nimvon gele. Kusu zoit tambddem tambddem pott'ttesire nheson aitem zatalem tor dhuv yomuna novem novench suddidar anglem nheson tonddak pauddor patllaitalem. Atam nokkuran hatbhaxen dhuveklagim apoun vosturachi pottli dili. Dogamychea kanam - gomtteant az bhangra rongachi nogam! bohuxH bhangarcho zaije!
pottlent kitem osa mhonn pollemvchem khobrek vochanasotam auy dhuv amsoran guddsula thaun bhair poddlim. Tim khoimsor vetat tem ho khub zanna. Utsova lekar durgaporomexvori divllant mohapuje. Dorxon. Uprant sobasalant samuhik jevann asl'lem. Him zatreank bhomvddi marunk vetat tor nokkur soddtechea kattak veta. Hi vorsam thaun cholon ayil'li rivaz.
Bosl'lea kodden'nch kitt'ttopp, korpoljji, korogjz, poikul, mamila, nagnn'nnachim huminneachim utram nokkurachea kanamni protinidhvit zaunk suru zalim. Tea sovem kempu uriayi porot porot sad ghalilagolo. Khont bezarai, nalisai, oshaikota motint aurt't zal'li. Pottyi churuchuru mhonntalem. Thoddea vellan moddkentoli pez boxyek ghalon il'lixi jeun dhornnir add poddlo.....
......Porot, naka, zal'lim chintnam! virarayen bhorl'li tokli pisantur zamvchem sthitek pautona ’didd’ korn utton angnnak ailo. Nirontor sad ghalon asl'lea uriak guntteantolo suttoilo. Horxem guntteantolo suttoilo. Horxem guntteantolem suttyil'lench ’kotto kotto’ korn bhas ghalcho uria atam khonddabtt'tte arabayo dilagolo. Hem opxokun mhonn kollit osleari gonn'nnem korinasotam mhonnalo,
"bhari honkaran, chorben bhorlai tuka az banduncho xud'd" nokkuran kombeakollachi vatt dhorli.
Anteachi survat:
dis buddon yeta - yetana nokkur khali hatamni pattim ayil'lo. Hatant kombo na! bolsant ruvi na! pattlea sat kattamni virochit zaun zhuz manddun zoit zoddl'lo uri-i az kosloch virodh nastam mukhlea koddol kombeachea ekach marak moronn pavol'lo! komboyi gelo, poixey gele. Punn santvona rupar mayila haka don tott'tte soro kanngheono diunk visralo na.
Pam-i voddit't holltar lokon lokon guddsula bitor igtana kujnant randop toyar zatalem. Mas randl'lo pormoll, bohuxH bokrea mas zaije. Horxem kombo kitem zalo mhonn vicharunk bhair dhamvon yemvchem kusu oz randpant mogn zal'lem! dhuv auyk kumok kortalem!
atam nokkur angnnak yeun eka konxear ukuttem boson chintamgn zalo. Uriak hogddaun ghetl'li khont doscheaki kolla kodden asl'lea eka doganchim utranch chodd anim chodd dhosunk laglim!
"hoi, nokkurnn'nn anim mukhar tum onkulvontcho soi"
"nokkuran anim kaim gori ghalon dis kaddije mhonn na. Masak mas, poixeank poixe!"
"yemvchea zatyora poilem guddsul vochon nokkurachea pakeak nolle poddtatgi na polleya. Hem homv koudde ghalnasotan'nch sangonk soktam...!
....Chhekk.....Boddkiche put...Hankam zalam tori kitem? horxem axem pura uloinatl'lem, azkal voparimni kitem kitem bogollotat......Nokkurachi mot pisantur zaun yetali. Prostut porigot tachea hedd'dd motik svoxott zayit't, tea sovem aple oshakote vixim chintun bosl'leakoddencho choddpoddolagolo.
Bhumyer kallok sompurnn dattel'lo. Tea kallokantcho ontormukhi zal'lea nokkurachea kanank avaz ekachchannem dholon dholon apttal'lo.
"ttorotthkk, ttorotthkk, ttorotthkk, ttorrttorr ttok" chenddecho avaz!
otam ghoddboddon utton nokkur guddsula bitor ailo.
....Dhuv yomunan xiroter vaddon dil'lem mas-polliechem jevann moun zaun jeulo.
"amim attak vetamv. Tum' yenam-igi app?" aplem molayil'lem tambddem sobit suddidar anglem ghalon yomunan mogan vicharolem. Kitlem sobit't dista aplem dhuv! nokkuran aple dhuvecher pranncho dourl'lo. Toxench yomunakyi bapaicher vixex mog asl'lo.
"tumim mukhar vocha, hamv pattlean yetam" nokkuran zap dili.
......Chenddecho avaz otam chodd onim chodd zayit't ailo. Tea sovem auy-dhuvanchea pattpatt nokkurayi att polleunk bhair sorlo.
Divlla degechea vixal moidanant viz diveam sovem alonkrot kel'lea rongmonchant edollcho sobakaryokrom' choltalem. Vedir gut'tacho yejman dejnn'nn xett'tti, potinn lokxmi xeddti, dhaktto yejmon zoint xett'tti, sonkrobhttru, mohabol puzari, divllacho mukhy orchok kroxonn bhottru.. He te mhonn vedir zago natl'lo. Vedi deger dog teg xohrache tornatte sinema naikaporim nheson poz ditale!
fuddlea ordhea voran vedi karyem mugdon attak kxonngonnon survat zal'lem. Modhean rat mhonnasor devi mohatme att. Tachea uprant sokall poreant vixnnu mohatme. Moidanbhor loka zomo. Khoim tori eka mulear zago dhorn boschem att'ttannem korn asl'lea nokkuran edollcho loka zomeam' bhomvtim char panch bhomvadde kaddl'le! punn tache tikxonn dixttik bail kusu zamvdi, dhuv yomuna zamvdi zhollkolimnant! ekek zaun horyekleanchi tokli distali tori auy-dhuvechi tokli disanatl'li! okhrek purasannen dolle vollayit't mukhle suvatechea konxear boslo to. Rongmonchachea mukhlea kodelanche boskent bosl'lea gonny vyoktim poikim sonkrobhttru, dhaktto yejman zoint xett'tti anim tache xohrache ixott matr nopomych zal'le matr konnaichyai gomnak gelemna... Ham... Nokkurak somet!
"ttorotthkk ttorotthkk.....Chenddecho avaz jeoran vhazalagolo.
"chondd mundd, rundd mundd ddhom-i!
mundd rundd, chondd mundd ddhom-i!
ah-hah ! hh! hh! hh!!!!"
bhirankull zoulle rakkos chondd - munddacho, att'tt hasa sovem provex zalo!
mohatmechem onty:
chondd - mundd - mohixasurancho att'ttohas; xridevi doivik mohimebhorit opurv sokot! duxott dureodhon - koms-raunnancho honkar, ram'-kroxonn-ugr norsimh thaun tancho somhar. Duxott somhar - xixott somrkxonne .....Oxem boilatt akher zaun yetna ujvaddon yetalem. Aniki ordhea vorancho khell baki astananch nokkur pattim guddsulak ayil'lo. Sodancheaporim nokkur ustun gorio anim xilea sovem boiladegechea tonddant gori ghalta ghaltana svoxott ujvaddl'lem. Az ojeapcho soi! panch minuttamni tin denklle matye moddkent poddl'le! te gheun xambhvi nhoiche toddik yeun paulo to. Vhoddli gori denklleache pattik guntun rumddi rukar choddlo. Add udka kuxim vaddl'lea fanttear boson poixilea udkak ekoddi dixott bhomvddoili. Dekta tori kitem!? ek nhoi, don nhoi bogar dha - bara zoddi maddonjeo pilam zomea sovem bhomvon osat! munddevu bolea tennem-i sat att pilikuchcheoyi uddkonnam ghalon asat! tor az maslli mellchem nighontt!
....Gori bizaun bizaun zata title gunddyek uddoun atam rakalagolo nokkur....Thoddench kxonnam....
"fott! fottal'l!’ vhoddlea maddonjin ’mevu’ko marn gillon soddl'lem!
.......Atam tongis nitt zaunk suru zalem.
’roprop’ korn tongis voddunk survat kortana nokkurachi dixtty ekachchannem tannem choddon bosl'ly rumddi ruka mullachea udkacher geli. Thoimsor kitengi upieono asl'lem disalagolem. Vhoi! monxa akroti! nirjivo kudd! udarench upieono asl'le kuddichem mukhmoll svoxott thoran distalem, vhoi! tench tem! ghayel'lem ang, mokhmoll, pinzon gel'lem tambddem suddidara! oplem dhuv yomuna!
ttorotthkk ttorotthkka..Ddhorddhokk ..Ddhorddhokk......Thoddo vell ar marl'lea porim stobd zal'lea nokkurache tokle bitor atam chenddecho avaz prarombh zal'lo. Holltar udbou zal'lo avaz jeor zayit't, tarokstorak pauta pautana kuddint avex bhoralagolo. Angachi lomv ubi zaun sorvang kampalagolo. Tambddea vornnak bodlon bhair ayil'lea dolleam mukhar duxtt akroteo udelagole! roji baikk, monjyy master, savitri ttichor, mohm'mod beari, sonkrobhttru, xohrache tornatte, zoint xett'tti!!
.......Nokkuracho avex atam doddto zalo. "hha! hh! hh! hoi!" chondd - munddaporim att'ttohasar hasalagolo. Trixul dhorl'lem kalli devin jib bhair ghal'leaporim ghalon, ugronorosimhan goroz ghal'leaporim goroz ghalit't viprit avexan rukacho fantto dhorn haloilaglo.
Thoddinch kxonnam.......
Hordeant tachea hellkevinnench ’kosok’ zalem! fuddle ghoddye nokkurachi nirjivo kudd udkak poddli! teuxilean goriek sampddal'le masllen udd'ddon udd'ddon prann soddlo!
