Konknni karbhari - 9

Placeholder: the original page gave this picture no description, and none has been written yet. It came from daaiz\daaiz\kaarbhaari\kaarbhaari9.html.

[Kornattok Konknni Sahity Okaddemicho Odhyokx]

Bab Eric Ozario

Mottvean vollok‌konknnent

Hachi vollok sangchi mhollear khonddit mollbacher prokas fankomvcha chondrachi vollok dhakhyil'leporim. Ek bhollixott songhttok, ek mukheli, konknnecha mogan tovo‌l'lo ek probhud'd songit‌kar, gaupi, sahity mogi ani konknni fuddari.

Kornattok konknni sahity okaddemicho odhyokx zaun hea thoddeachch audent hannem kel'lim karbharam khorench zaun konknnecho khoro husko aschank bhovo dhados korunk pauleant. Utran xida ani koddkk tor‌yo kallzant titloch movall ani sado. Konknni hachi bhas, songit hacho usvas tor‌yo konknni vauraddi konn‌yo zamv - te hache khas!

Sondrxoki: Violet J Pereira, Mongllur

1. Tumim ek krantikari mukheli, ek songit‌gar tor‌yo tumkam sahiteachi vodd koxi aili?

Za: Sondhrbhak lagon mhaka az ’konknni sahity okaddemi’chi zovabdari samballizoi poddlea. Konknni sahity okaddemicho odhyokx tori hamv ek sahiti nhoim. Atam konknni okaddemik, "konknni sahity okaddemi" mhonn namv kiteak dilam tem hamv nennam, punn hamv itlem zannanki kornattok sorkaran konknnechea somgr obhivrd'dhe khatir ek okaddemi rochlea. Anim hea okaddemiche kam' - konknni bhas, konknni somskroti, konknni lok ved, konknni daiz toxenchch konknni sahityochea obhivrd'dhek vavur‍che. Tea dekhun konknni sahity okaddemiche hor‍yek odhyokx sahitichch zaizoi mhonn na. Dekik hamv ek sahiti nhoim.

2. Konknni sahity, konknni songit, konknni nattok, konknni kola hantum tumcha posondechem khoinchem?

Za: Hantu mhoza posondeche konknni mhollear konknnechea sompurnn vaddoullent matr konknneche boremponn asa. Konknni zor urazoi anim mukhle pillgek konknni daiz pauyzai zalear konknnechea hor vibhagachi obhivrid'dhi zaizoi. Sahity vaddazoi. Nattkache mott'tt unchayek pavazoi. Konknni songit ontaraxotti-i songitachea mott'ttak yezoi.

Konknni lok ved, somprodai, riti rivaji ek utran sangche tor konknni daiz zagoizai, vagaizoi, surgamraizoi. Anim axem matr konknni urteli. Mhozo poilo mog songit anim geletea vis vorsam thaun konknni somskrotechea udrgote khatir mandd sobhanna mukhantr hamv vaur korn asa. Anim heachch khatir amim ’kolangonn’ sthapon kelam. Sahiteant mhoza mogacho prokar kovita. Kovitam khatir‌yi amcho vaur chol'la. Kolangonna mukhantr amim konknni sador kola jivi dour‍chem proiton amim nirontor korn asa. Okaddemi mukhantr mhozo motto vaur sahitea khatir asa.

3. Konknnek tumchi denngi vorti tor‌yo tumkam favo as‌l'lo zokto pattimbo konknni lokam thaun mell'lla mhonn tumkam bhogta? kiteak?

Za: Konknni lokancho pattimbo amcha hor kamak borpur mell'lla. Geletea vis vorsamni fokot konknni samskrotik karyokromam khatir anim samskrotichea vaddaulle khatir unnear rupoi ek korodd konknni lokani amkam dila. Tea xivai 85 lakh yedoll‌chch konknni lokachi denngi dusrea konknni vauraddeanki labhlea. Tea dekun zor konn nitin, nisvarth thoran konknnecho vaur korta, taka konknni lok bilkul soddon ghalchomna.

4. Iskolamni konknni xikvonk survat kelea, hacho protifoll fuddarant kitlo asa mholl'llem tumchem chintap?

Za: Kal mhonnasor ek roddnnem as‌l'le, "konknnek fuddar na" mholl'llem. Punn jye ghoddye xallanim konknni aili, konknnek fuddar asa mhonn soglle sangonk lagle. Tennem inglixacho probhavo vadd‌l'lean anim konknni lok zagtikoronnachea vadallak xirkal'lean konknnek fuddar na axem distalem. Punn atam lokanchi humed vaddlea. Bhurgim konknni xiktat. Tea dekhun konknni bhasek, sahiteak anim somskrotek boro fuddar asa toso dista. Teachch dekhun hea vorsa konknni maneata divs agsott vis tariker amim "konknni fuddara divs" mhonn achronn kelo.

5. ’Kolangonn’ vixeant tumchem svopann koslem?

Za: Konknni daiz zogasannen samballon adhunik kallar taka novo orth diun lokachea jivitant konknni bhas anim somskroti jivall dourchak anim bhas, somskroti, kola oniki giresot korn, surgamrun mukhlea pillgek hatantor korchak ek purto vell vavur‍cho somstho zaije. Cha.Fra bab, anim amim mandd sobhannantole karbari 1992 isvent‌cho svopnnel'leamv. Tea uprant am'mcha bhomvdde yatramni lokacho sohkar magon amchem svopann khorem korunk amim vaurak deuleamv. Tea vauracho foll zaun ek ugto rong moncho, ek sobhangonn, ek daiz punzo (myusiyom). Ek pustok bhonddar , ek protibhaxalla anim tanka zai zal'leo soulotayo amim az mhokalle xoktinogorant ubem kela. 2001 dosembora taun az poreant khollanasotana hor mohineachea poilea aitara amim "mohinealli manchi" karyim manddun haddleant matr nhoim astam bhurgeank samskrotik anim kola xibiram toxenchch sokddank vichar satim, kareagaram thoinchor choloileant, tori hem svopann ozun‌yi adhurem. Dusrea hontache kam' agsott bavis tariker survat zata. 65 lakh rupeanchi gor‍zo asa. Konknni lok ditoloi mhonn bhorvoso asa.

6. Konknni okaddemin edoll por‍yant korunk chintinat‌l'lim kamam tumim korn dhakhoilim ani korn'nch asat, tumchi konknnentoli vhoddli axa khoinchi?

Za: Okaddemi mukhantr patth kromabhitor bhurgeank konknni xikap, kalez mott'ttar, podvipurv mott'tt, anim ddokttorett (pi.Hech.Ddi) mott'ttar soit konknni yezoi axem ek proiton. Teach vella kendr sahity okaddemin negar kel'leo, tori hokkan labazoi zal'leo soulotayo kon'noddolipi khatir opnnamvcheo. Him svopnnam mhonn hamv sangana bogar him proitonam. Vixv mott'ttar konknnek fuddar‌ponn dimvche ek songhtton sthapon korizoi axem ek svopann asa.

7. Konknni sahity okaddemiche odhyokx tumim - tumkam konknni sahiteak logti zal'lea somstheamni korchea vo kel'lea vauracher kitlo sontos asa? kiteak?

Za: Konknni somstha khatir ekek vyoktinim zhoron moronn paul'le hamve pollelam. Punn mhojea zannvaye prokar konknni sahitea khatir, khonchai eka somsthan vhoddlo vaur kel'lo mhaka disana. Thodde prokaxon, thodde prokaxok ya thoddea prokaxokamni jivit‌bhor gollon zaitim pustokam prokaxit keleant. Hochch konknni sahiteant zal'lo vhoddlo vaur. Punn bezarayechi songot kitengi mhollear konknni bhaxa monddoll, va okhil bharot konknni porixod oslea somsthani bhaxe, sahitea khatir kaim punni korche bodlak pokot rajkaronn korn dis kaddte asat. Okaddemi hem unneponn bhorti korunk proiton korte asa. Heachch vorsachea akhre bhitor tin sonxodh gronth, don xobd‌kox, don olbhy moladik krotio, anim don songroh grinth chhapon yetele.

8. Amcha konknnent kurleancho svobhavo soglleamni bhoron asa - te zaun voir yenant ani voir yemvcha herank voddon sokoil ghaltat - oxem kiteak?

Za: Kurleancho svobhavo konknni lokamodhem matr nhoim hor lhan somudai modhem-i asa. Ho svobhavo monxeachea lhan‌ponna taun'nchch (inferiyoritti kompleks) ubzata. Lhan monis vhodd‌ponn sosana. Dusreanchi yoxsvi taka sosunk zaina. Asle lhan monis am'mche somajent zaite asat tori vhodd kallzache, vhodd monache, dusreank thenko, pattimbo anim protsah diteley amche modhem zaite asat. Hamve mhojea sogllea jivitant mhojea tankibhitor dusreank kumok, pattimbo anim protsah dila. Hamv veaparant na dekun konknni khatir vavurche soglle mhaka mhoje sohvauraddi disleat. Mhaka konnai‌lagim spordho korunk na. Tea dekun mhaka konnai mukar lhan‌ponn bhogana. Anim lhan monxean mhaka voddon ghalunk polloitana hamv lhan zaunk‌na.

9. Konknni bhasek ’ek lipi’ - hea vadavixim tumche vichar kosle?

Za: Konknni bhasek ek lipi - ho vad fottkiro vad, konknni bhasek ek lipi kedallachch nat‌l'li anim kediknchch zamvchina. Koxem pollem konknni lokak ek dhorm' mholl'lle sarkem na, toxenchch konknni bhasek ek lipi - konknni bhasent vividhota asa - lipint, bolint him vividhota amim manun gheun ekameka sangata sombondh zoddyet xivai ek rup herancher thapun ekoutt ghoddta mhonntele toklent sarkenant. Konknnek ek lipi; 66 vorsandhim khonchagi eka bor‍ya monxean khonchagi eka sondhrbhar sang‌l'lem mhonnon atam 66 vorsam uprant thodde monis okhil bharot porixod mhonn bordd gheun konknni somsaracher raz korunk polletat tanche dis mugdale.

10. Konknni potram ani konknni veb‌saitt konknnecha khor‍ya vhaddaullek kitlim mohtvachim?

Za: Konknnechi somgr obhivrid'dhi zaizoi tor hor vibhagamni kam' cholazoi. Tedlla matr konknni jivall urta. Adhunik kallar somprk madhyom' zamv, printt va elekttronik khonchai eka bhaxecha vaddaullent mohtvacho patr khelltat. Amcha itlea dakttea somudayek itli potram gorz‌gi mhonn vichar‌l'lea sovalak mhoji zap kitengi mhollear, amcha somajek atam as‌l'le titlinchch potram aniki zai matr nhoim ek konknni disalleachi gorz amkam asa. Veb‌saittamni az konknni, konknnechi vollok somsarak korn dilea anim somsarachi vollok konknni lokak korn dimvcheant veb‌saittancho patr amcha vaddaullent chodd anim chodd promukh.

11. Konknnent aicha kallar potram, saittam, proxosteo, spordhe, man-som'man, odhyoinam, buk porgottonni il'lea mapan choddleaxem bhogta tor‌yo koslem unnemponn ozun amcha konknnent asa?

Za: Konknni nattkanchem mott'tt ozun obhivrid'dhi zaunk‌na. Konknni filma oprup zaleant, konknneche gamvant ek disalle na. Konknni kar‍yokromank lok zomounk ozun songhttokarank khoros yeta. Konknni koulleo, si.Ddi, onim pustokam vikhunk ozun ek vyousthit manddoull na. Tori itlea unneaponna modhem-i konknnechi poristhiti bori zalea axem dista.

12. Daaiz.com saittivixim tumche vichar kosle?

Za: Hamv khud'dh kompyuttor oxikopi, tor‌yi ontor‌zall polloiteleam thaun daaiz.com-vixim borem aikalam. Titlem matr nhoim konknne khatir anim konknni lokakhatir asa kel'lea ontor‌zallim poiki daaiz.com uncholea pamvddar asa. Daaizak anim tachea karbar‍yank tanchea vaurant hamv sorv borem magta.

13. Daaiz vachpeank tumche sondex kosle?

Za: Konknnent bellem zaitem asa, punn vauraddi thoddechch. Sokddank‌yi vaur korunk zaina tor‌yi konknne khatir vavur‍temleank adhar dia. Khonddit konknnechem borem zatelem.