’Tujevixim kedinch herank somzaunk vochanaka, tuka posond korcheank ti gorz na, tuka posond korinat‌l'le koxey tuka patyemvochenant’

Kunddo Cholloullek Thenko Zai

de40

Voros : 2007

Moino : October

Konknni bhas iskolamni rigon kaim vors zalem. Konknni bhasechea sod'deachea porigotecher hordhem pettun ghemvchi porigot ozun udeunk na mholl'llem utar bhovo nixttur disot, punn sot utar hem. Amchim bhurgim kitlem konknnek vengtit, bhurgeanchim vhoddilam hea konknnek kitlem gollsitit mholl'llem puddlo vell-kall dhakhoit xivai hamv kaim bolmem sangonk vochana. Hea porigotent konknnent udel'li ’kunddo cholloull’ matr mhojea gomnak veta.

Sot sangchem tor, konknnek zoktea vellar hi ’cholloull’ suru zalea. Ti konne suru kelea? tanchi sahitik orhota kitli? tanchi prai kitli? tanchea chepeacher kitlim pakam asat mholl'llo niall sod'deak korinasotam, zor konknnechea bholaikebhorit vhaddaullechea nodren sangchem tor, hi cholloull matxi oddhuk lagot, punn konknnek bhovo gorjechi mhonncheant mhojea motint kosloch dubhavo na.

Konknni potrikodhyom', toxench sahity ozun jielam va jieta tor konnacheagi doyen, konnacheagi bhirmoten, va konnacheagi kakullotin. Ani hea sintimentall porigotent ’konknni’ konna konnacho turupacho ekko zala. Konnem tempadhim gollyil'lea eka bittiek soit prosad korchim asat, ani semvchim-i asat. Techch porim konnem yothextt mapan boryil'lem sorv sarem mhonnche vidhvan ponddit‌yi asat. Hea porigotent nizaiki ek orthabhorit, konknnechea mott'ttak bholaikebhorit vatauronn rutam korizai, konknni sahiteachem mott'tt choddazoi, konknni sahity konknni vachpeank pauzoi - punn poilem soval udeta; majrak ghantt bhandchi tor‌yi konnem? konn te vachpi? khoim asat? kitem kortat? konn te mott'tt choddoitele? koslem tem mott'tt? edoll tannim kitlem mott'tt choddoilam? ani koslem tem map jem mott'tt mapchem?

Sot sangchem tor mhaka bhurgeaponnar aikl'lea eka lhan kannyecho niall yeta (havem chuk kanni aikal'li tor va somzal'li rit chuk tor mafi asom). Ek reddo eka zagear nidon aslo kom-i. Tacho dhoni yeun tea reddeak aplea betan ek marta, tor‌yi to reddo uttana, dusro mar martana reddo svopnnant konnengi konnak‌gi marchem aikota, tisro mar martana taka lagsar‌chch konnengi konnak‌gi marchem aikota. Chouto mar martana taka dubhavo yeta kaim opnnak punni to mar poddlagi mhonn. Panchvo mar poddtana reddeak somzota - ho! he mar poddon asche oplea pattik‌cho! ani reddo utt'ta. Amcho konknni lok kaim hea reddeak soddon asa? kovi zossi pinttochea utramni sangchem tor "amchi nid kednangi suttaje asli, ozun ami ghoreun asamv".

’Mott'tt’ ho bhouxa devan adamv ani yevek rochtana roch‌l'lo sobdh. Zo kristan zolmon yemvchea kallar as‌l'lo, atam-i asa ani fuddem-i astolo. Tor‌yi ozun khonchyai punegel'lean tem mott'tt sodhun kadd‌l'lem-i na, oni mukhar‌yi kaddtele mholl'llo bhorvoso mhojea axavadi motik soit na. Punn konknnent aschem sorv mott'ttachem mhonn hamv‌yi opun ghena. Hea chintpacher il'lo attovo koream mhonn mhakai bhogta.

Konknni potrikodhyom' zor konna konnachea doyen, bhirmoten cholta tor - hea potramni vrit'tiporota sahity koxem axeuyeta? sutak diunk tank nasche kottak koxe ditele? dekun amchea konknnent mottvem boryil'lem sorv kovita zata, lamb boryil'lem kanni zata, onik‌yi lamb boroilear kadombori. Ani hem boryil'le konn ’kovirai’ tor konn ’kanneanche rai’, ani konn ’kadomboriche rai’. Sorvank pattos asa, urmal asa, munddas asa, obhimani pongodd asa, xalam asat, man-som'man asat, fulam follam asat - itlench kiteak? vevegolle pursokar‌yi asat. Ani hea porigotent sorvam sovem amim-i ’govinda’ mholl'llexivai nirvog asa?

Ailevar hamv mottvea audechea rojent gamvak gel'lom, rat‌bhor mitr echchemachea ghorant tork somvad, tache sovem dhavo manddpi vilson kottil. Amchea torkacho vixoi konknnent kunddo/sarem chhapchevixim. Ani opradhi kodelar hamv ani mhojer kotthinn ritir opradh mandd‌l'le mhojea kallzak lagsile dog omig. Tanchi fireadek hamv sompurnn kobul zalomna tor‌yi tannim sang‌l'lem sorv pol'lu (tandull nat‌l'lem bhat) mhonncho mhozo irado nhoi. Mhoji zovab zaunasoli hi;

1. Havem ya khonchyai sompadokan ’potr cholomvchim’ eklea dogam vimrxokam khatir nhoi (ekle dog nixttur utar tor hamv dha-pondra mhonntam)

2. He dha pondra vimrxok (mhaka dhorn), vorsak kitleo kanneo boroitat? kitlim kovita boroitat? ek potr ek vors‌bhor cholvonk hannim boryil'leo kanneo va kovita puro?

3. Hamv konknnechem mott'tt sahity rakon boson konnaichim-i borpam mott'tt nant mhonnon zortor porgott korinaye raulom tor - tim borpam konknnent heram porgott korinant mholl'lli nighontt asa? oxem zaunk rakon asche kurlea svobhavache soit amche bhomvtonni dharall mapan asat. Kaim oxem kelear "haka atam hankar aila, kaim ek, don proxstheo labhleat dekhun hachi minzasoki polle, havem borvonk suru kortana ho zolmonk na, atam mhaka mott'tt xikoita" oxem chintchem amche mohan konknni boroupeanche kitle dhakhle zaije?

4. Konknni sahiteant kunddo/xenn bhoronk fokt't boroupi karonn? hantum sorv sompadokancho hat na? tor vixes onkhe polle ani tunch sang, ’bhat kanddlear tandull zata’ mholl'llea vorgacheo kitleo kovita asat mholl'llem. Va bhartak svatontr koxem labhlem mholl'lli choritra sangcheo kovita nant‌gi mhonn.

Okhrek mhojem foisol dilench; hamv tumcho omig zaun tumche vad mandhtam, ek kovi zaun tumcho vad optam, punn ek sompadok zaun hamv tumcho vad mandina. Sahitik mott'tt ekachch disa, ekach khinnan bodliet mhonnchem chintap kiteak‌gi mhaka pixem mholl'lleporim dista.

Sahitik mott'tt sudhrap ek nirontor prokria, holltar zata, zaixem koryeta. Punn tem kaim eklea dogamychem kam' nhoi. Sorvamni taka thenko dizai. Ani tachi gorz poilem horyekleak gorjechi mhonn bhogazoi xivai vochon konna konnak, tuvem edoll boryil'lem sorv sarem, va kunddo mhonntoch kaim mott'tt choddta? oslem onnvem chintap chintche ponddit konn‌yo asat tor tem khorech zaun pixe.

Konknni sahiteak kaim bhartantolem unchlem sahity mhonn hamv mandina, punn konknnent aschem sorv ’xenn’ mhonn sangteleamni ’unddo’ rochun dhakhyil'lem tor vad asave? mhojea mottvea audechea rojent havem parkil'lem oddhuk sot hem zaunasa, choddautamni chintchem itlench ’opunn'nch vhoddlo, ani heram sorvam murkh’. Opunn vhodd mhonn chintunk sorvank hokk asa, tem kaim hamv negar korina, punn ami vhodd mhonn dhakhvonk herank holk korchi ek‌cho vatt?? hem koslem chintap? hench‌gi mott'tt?

Konknnent kunddo cholloullek trann labhzoi tor, sorvamni hacher meter zaizoi. Hangasor poilem aplye gupit irade (Hidden agenda) sanddizai. Kunddo/sarem fokt't nibak gheun konna konnacher oplo zall vonkcho nhoi. Durbhagoponnak mhaka oslechch dhakhle ailevar mell'lle. Sot sangchem tor amcho irado protyokx zaun vo porokx zaun konnai eka vorgak holkuncho bhilkul nhoi. Punn thodde pauttim soireank dimvchi moread to somzonk sokanasotam, vadd‌l'lea boxientolem jeun techch boxier muton vetana sos‌l'lea xivai her nirvog asa? punn vipreasachi gozal mhollear toxem vadd‌l'lea boxier mut‌l'leank altarecho man melltana. Ani oslea annveanchi soit puza choltana.

Onyeka kannyecho niall kortam; adim eklo bhurgo hagtana bhakri khatalo kom-i, toull eklean taka somzailem kom-i ’olle bhava hagtana bhakri khainaka’ mhonn. Toull to bhurgo zap diun mhonnalo kom-i "hamv buddoun khatam - kitem kortai?". Atam amchea konknnent‌yi oxem buddoun khatam mhonntelea pondditank havem vo konnem-i kitem korunk sadhy? tankam tanche titleak soddon pois ravon pollemvchench borem ne?

Bhouxa havem-i tichch vatt vinchchi bori.

Dev borem korum, kitem-i zamv punn konknnechem borem zamv,

- Valley Quadros, Ajekar