’zaito lok moronk tor‌yi toyar punn chintunk nhoim - bortt‌r‍yandd rossol’

Aichi Konknni Ani Konknnentli Bodlaunn

de39

Voros : 2007

Moino : September

Disan dis kiteak, ghoddyen ghoddi bodlon yemvchea somsarant az jieun aschea monxa kullak bodlaunn kaim othvi nhoim. Horyeka vorgant, horyeka prokarant somsar bodlon asa, somaz bodlon asa, des bodlon asa. Haka monis progoti mhonnondi, tantrikota mhonnondi va vigean mhonnondi, punn bodlaunn svabhavik dekun monxeachi chintpa dixa soit holltar bodlon asa.

Bodlaunn svabhavik!

Amim yugandim monis koso, khoim jietalo? kitem khatalo? pietalo? jietalo? mholl'llem chintunk vechem naka, punn amcha kallar, amchea bhurgeaponnalea disak ani az zal'lea bodlaunnek ekoddi nodor marli tor, nizaiki zal'li choddtavo bodlaunn sontosachich mhonnonk zaite dhakhle asat.

Tea disamni gamvant toxem porgamvamni choddtavo lok eka disachea zoddi khatir kostt minot kaddtalo, sompork madhyomam titlim bollvont naslim. Toppal soddlear tteligram' matr sadea lokak favo zatalem. Gamvcha postt afisamni matr ttelifonanchi soulotai astali. Ghorant dis‌bhor kam' astalem, ghorchem, tottachem, ani tott nat‌l'lim heranger kamak vetalim.

Bhurgim ballam iskolak vochom moilangottle cholon vetalim, yetalim. Rojechea disamni kamak vochonk astalem. Thoddeank heranger tor thoddim apleach ghorchea tottant, gadeamni kam' korunk poddtalem. Randvoi lamvchi zauyet, volli kaddcheo zauyet, gotteantlem sarem kaddchem zauyet, maddank mullak ghalchem zauyet, lankudd/addaram zomomvchem zauyet, tonn kaddchem zauyet, guddeavoilo palo kaddcho zauyet, xhenn vinchun haddchem zauyet va her ritichim kamam astalim.

Disa sanjer kuttmachim magnnim, amori ters, kantaram, besamvam. Disachem va hofteak ek pauttim tor‌yi mis, dotorn. Vorsan voros toull toull yemvchim vevegllim festancho sombhrom', zamv kuttmachim, zamv firgojechim zamv varaddeachim, zamv her firgojechim festam.

Ghoramni sunnim, majram, kunkddam, gayo, padde, thoddeanger bokre, dukor posteleank soit him sorv zanvaram opleach kuttmacho vantto mholl'llem bhogap.

Ani tea disachim khannam, muttlim, son'nam, patolleo, ukoddleleo konngeo, biknnam, veveglleo pollio. Ambil pez jeunko nat‌l'leamni nis-pez punnim jeuleasteli. Mittak ghal'lo ambo, va lonnchem, va mitt mirsang chidd'ddun jemvchi sobhai tor‌yi kitli? tem-i ti pez maltent jeulear, tachi ruch vegllichch.

Sez sambhar ekameka adhar ditalo, ghetalo. Vaddeacho ekvott, firgojecho ekvott, varaddeacho ekvott... Toull ekameka monxa mogan jieunko sobhar karonnam aslim.

Aicha kallar hea bodlaunnent monxaponn luttlam, monxamog chimvla, monxa mouleam lumvla. Aicha kallar monis duddvak muttint dhorn jieta, taka duddu aschi matr khont kelear puro, bakichem sorv duddvan molak gheuyeta. Duddvan kunkddam, dukor, bokre..... Melltat, temyi khatorn, sutti korn ditat, randun soit ditat. Polli atam ruchana, peattisam, pijza, sosez, heam' borgor, kobab reddimedd melltana hem kiteak?

Monxeak az sokkodd asa, ttivi, viddio, inttor‌nett, mobail. Ho ddijittol somsar. Dekun mobailacher ulouyeta, polleuyeta, va uloyil'lem porot porot aikouyeta.

Az bhurgeamni moilam cholchi gorz na, tankam ghoram sokla thaun iskolak paumvcheo gaddio asat. Cholchem soddeam, aicha kitlexea bhurgeank ’moil’ khonchem? ’forlang’ khonchem mhonn kollit aschem na. Bhilkul amcheporim, amkam bhurgeaponnar koxem ’adduko’, ’kevo’, ’ruko’, ’barni’ mhollear kollit as‌l'lem? chodd mhollear ’anno’ mhollear amkam kollit aslem, kiteak mhollear panch anneak ek ois keanddi melltali, ani ek hoftobhor khollanastam sodanchea misak gelear hofteak mhozo poppa mhaka panch anneachem nannem ditalo.

Punn az monis, varaddo, firgoz, sezar soddeam, apleach ghorcha kuttmadarank kosttamni vollkata. Sokkodd yantrik dekun amchea kitlexeangi bhurgeanchim auy bapui az axreant asat, vorsak ek pauttim auycha disa va bapaicha disa tanchim bhett korunk thoddim vetat, thoddeank takai pursot na. Ham! duddu asa! dorobost duddu asa, posunk, toxench lasunk, duddu kustatitlo asa.

Punn hea duddvanimtim monis monxak vollkana, sombondh sombondhak vollkana, bhavo bhavak vollkana, put bapaik vollkana. Horyeklo svaulombi ani konnak‌ch konn‌ch poddon vochonk na. Soirim dhoirim kiteak? ixtt montr kiteak? az kal ixtt montr mhollear othvoch orth sodhun kaddla, fokot't kuddichi khuxalai motichi virarai pois korchem ek madhyom' korn ghetlam xivai ’bhand’ mholl'llo na zala.

Hea porigotent amchi ’konknni’ kit'tun paulea?

amcha konknnent az dangro marchem yothextt mapan asa, ddozon‌gottle potram asat, gamvant toxem videxamni mettam mettank konknni namvachim sonchalonam asat, inttor‍nett asa, amchelagim atam i-kadombori asat, i-buk asat, i-filmam asat, sokkodd ’i’ zal'lea hea disamni, hoklek noure, noureank hoklo soit ’i’ thaun melltat. Hea ’i’ vorvim i-mitram, i-mitrinneo, i-partti, i-klobbam, i-piknikam, chatting...... Eka konxear boson onyeka konxear aschank polleuyeta, ulouyeta. Dekun ghoddyen sombondh (?) ghoddtat toxech moddtat.

Punn hokigotent omi ozun pokoll jinni jieun asamv, amchim chal, amche somskar, amchi somskriti, amchim achoronnam fokot't dhakhounnecho (pokoll) xivai amcha kallzant konknni bhilkul na. Az konknni konknni mhonn rat dis bhozon korteleanchim pottam ritim.

Hem vipor‍yas nhoim?

Amchelagim oniki chear ddozonam potram asonk puro, asondit, punn khori gozali ki - vachpi nant. Asche koxe? jednam him potram konna konnak dhumpounko, konna konnak tasunk dhorn hench ’potrikodhyom'’ mhonntana?

Amchelagim konknni sonchalonam mettam mettank astit, punn konknni spirit/konknni ekvott mholl'llo na. Ekvott ascho tor‌yi koso? jednam noitik mouleanchi vollok naschim osolea sonchalonamni bhoron astana?

Amchelagim ek, don, tin, chear va ddozon‌gottle proxosti/puroskar asche ’mohan’ vorgak servol'le (kes pik‌l'le, kes zhodd‌l'le) chear, att kat'teachea prayeche sahiti (tantle thodde svoghoxit sahiti) astit, tantlem thodde ozun obhimani pongodd bhandchar, vedi karyim korchant ani man-sonmanant vest zaleat soddlear konknnechem tankam kitem-i poddon gel'lem na, (poddon vechemyi na - tem matr nokhkhem sangtam). Kiteak mhollear tannim kel'lench konknni, tannim ghannichi ek puski soddleari ti ’konknni vai’ - vha vha mhonn hungchim astasor?. Dekun amcha konknnent porot porot kuddke, ek aschem don, don aschem chear, chear aschem xembhoramni churan chur.

Ani he chure topche konknni vatter nennarponnachim paulam zhoroiteleank. Punn ek songot suddall utramni sangchem tor, chure korn moza bhogchech amcha konknnent mohan, tankanch vedicher man som'man, tosoleank‌chch proxosthi/puroskar. Dekun tannim bhandche dore ani korche chure. Osole jednam konknni rajvottki choloitana sangonk urlam tor‌yi kitem?

Ttor‌yi osolechch konknni mhonn khaltiman ghalchantlo hamv tor‌yi bhilkul nhoim. Itlem sorv chintunk gelear amche mukhar discheo vatto don;

poili; ami heramni kel'lea vattemni choleam?

Dusri; ami vatt korun diveam?

Poili sompi ani sasnnik sukhak paumvchi tor dusri bhovo koxttanchi, tuve vatt korchea misamvant tuka porot porot khantte khuntte gudd'ddaunko melltele, tujer hastele, thuktele, tor‌yi ti vatt hott dhorun cholonk asa. Ham! kotthinn eksurai ani niras‌ponnim. Punn kitlo temp mholl'llem kollit nam tor‌yi kiteak‌gi mhaka dusri vatt posondechi.

Atam ek soval; tukai hi vatt pixi mhonn dista?

- Valley Quadros, Ajekar