’konknni auy konnager asa? konn tika posta? konn tiche svotache/ poske put? khonchea gamvant ti vosti korn asa?’

Konknni Avoi Konnager Asa?

de37

Voros : 2007

Moino : July

Mhojea tankicho kaim il'lo chil'lor konknni sahitik vaur suru kel'lethaun aikon ailam ’konknni auychi seva’ mhonnon. Tor‌yi ’ti auy’ konnager ani khoincha gamvant asa mholl'llem ozun sodhun asam.

Konknni somsarant kitem unnem aslear‌yi, konknni konknni mhonn porgott ritir hordhem pettun oplea ghoramni fimrgi somskriti, fimrgi achar vicharanche gulam' zaun jiemvche hipokret, ani funkeache xifaros ucharche matr yothextt mapan asat. Vha! tuvem bhari borem kam' kelem-i (gudde/dongor portiley va fondd/dorye purley), konknni auychi seva korun tika grest kelem-i, tuji seva oxichch mukharun vhor mhonn xifaros ucharche, nizaiki kaim osoleach konknni vaurak kaim ek rupoi kumok korxigi mholl'llem soval vicharlem tor ponnande podradd. Magir hanka disachem chuddi gheun sodhunk gelear‌yi mellchimnant. Asom! hea somsarant itlea sorv piddent monis vollvolltana hi ek piddai tanchemodhem sobhondi.

Mhojea motink khantomvchem soval itlench - konknni auy konnager asa? konn tika posta? konn tiche svotache put ani konn poske put? ani khonchea gamvant ti vosti korn asa? mholl'llem.

Punn tacheadhim hem soval kitlem vajbi mholl'lleacher ekoddo niall koream;

Az amcho des eka bhirankull sthitek fudd korun asa, somajechea horyeka vorgant xanti somodhan unni zaun ailea. Khonchoi devo khonchoch dhorm' va khonchich zat monxeak ’somyoman’ jieunko soddina zalea. Monis disan dis lachar zala. Zaunko puro amcho des somsarant ascha chodd bhorvoxeachea dexam poikint ek. Asonk puro amcha dexachi arthik porigot bhovo bori asa. Zaunko puro senseks pondra hozarank pamvchar asa. Zaunko puro amcha desan softt‌ver tantrikotent somsrak vatt dhakhoilea - punn vyotirikt zaun ami titlinch dedhespor zaun jietamv. Amcha somajent zaticha niban monis monxak khata, ekamekachem rogat pieta ani tea rogtan nhata. Tor‌yi ti tan bhagana. Hea modhem khobram madhyomam opaplea khasgi chanelancha procharaxivai her songteank gomon dinant, dekun eka disa ott'ttang fott'tting mhonn ekleak tacha sontan kuttmacher kori puschim madhyomam dusrech disa ti kori pusun taka bhageunt mhonn volaun taka jivo sant‌ch kortana - ho tomaso pollemvcho sado omaik lok khoroch bekuf zaun jieta.

Khoim asa amcha dhormachim mullavim sotam? bhurgeaponnar iskolant aikon ayil'le ’mog, ohimsa, teag, somyom'’ fokot't bukamni ’sobdh’ matr zaun urleat? va fuddem hea sobhdank nove orth mellonk‌yi puro.

Hea porigotent dursoncheadhim amchebhitor poilem tillchem tor - amcha dhormabhitor xembhoramni fantte. Konnachea khott'tteant rigon gelam - zortor konnaik‌yi ami konvoddtor korin tor ami salvar zatamv mhonn. Dekun konna konnak fuslaun konna konnak bonaun, tankam dhorm' porivorton korunk lagche konn‌gi ani hacho porinnam' bhogche konn‌gi. Dhorm' porivorton koxem asazoi? modor terezachi jinni polleun kristamv dhormak ayil'lim hindvam kitlim? punn modor terezan konnak‌yi kosoley ritir puslaun dhorm' porivorton korunk kel'lem preton konnem-i aikolam? hem porivorton karyorupachem preronn (Practical inspiration) dita. Konn‌yi monis vaitta thaun bor‍yak portota tor tem khonddit zaun borench. Punn amchi somaz tosoleank bor‍yan jieunko soddina. Tachebodlak disak eka jeunnak got naschank bhakri dimvcheandhim ’tuzo dhorm' bodli, tuka khaunko bhakri ditam’ mhonnchank poilem dhorn tanchea golleak danteacho fator bandhun gunddyek lottun ghalizai. Poilem osoleank konvoddtor korchi gorz asa.

Dharmik vichar sod'deak boglen douream, bhageunt monis mhojer tapchadhim hamvem sangonk axemvchem kitem mholl'llem polleya; hechch porigotent amim konknni konknni mhonn veveglle sorkos kortamv. Aminch amkam obhixikt rai mhonn pattosar choddoilam. Dekun amcha vottharant konnem-i konknnechi ek puski soddizai tor‌yi, amcha porvonngen mholl'llem chintap amchem. Ami sang‌l'li omas ani ami vop‌l'lo punovo. Amcha vottarant ami marcho undir soit vag zata. Dekun ami kel'li matr seva heranchem namva khatir mholl'llem maldisamv chintap amcha kott'tteant asa. Dekun amcha vottarant amchochch konknni vear ani amchochch konknni dondho! hea kusatt chintpak lokan khais korchem tor‌yi koxem polleya? poilem osolea kolea khastancha rayank dhorn khottaizoi. Konknni konknni mhonn pattosar khorxeteleamni konknnek kitem dilam mholl'llem pramannik soval kelem zalear matr konknnek kaim borem zait namve hi konknni ajiechea ’mandd kurponn’ kanni zamvchant mhaka tor‌yi kaim dubhavo na.

Sot gozal bhovo oddhuk disonk puro - az amcha konknni somajent konnem-i eklean oplem borem falem koxem zai toxem kelem tor tosoleank konnem-i addaunko sadhy asa? amkam kaide kanunam, ruli regro koryeta, punn hantlem jye kitem asa tem duddvan molaunko osadhy zal'lem? firgoz holank dan dilear ratichem resper‌yi sadhy. Kazaram asyeta, sobhannam asyeta, festam asyeta va her kosolim-i sombhromamni kitli konknni somskriti asonk zai? kitlea mapan asonk zai? koxi asonk zai? mholl'llem konnem-i konnaik‌yi vichar‌l'lem asa?. Tor hi konknni konknni mholl'lli suki khonkli konnak‌ga? ruli regro asat tor teo goribank matr - hem konnak poddon gelam?

hea amcha motichea kiddeam nimtim amchench bollkem ani amkanch kollkem. Amim amcha gamvche tunddurai ani amchich hangasor rajvottki. Dekun ot'tur‌chi konknni veglli ani put'tur‌chi konknni veglli. Kollot'tur‌chi konknni veglli ani salet'tur‌chi konknni veglli. Kuveytt‌chi konknni veglli ani dubhai‌chi konknni veglli. Moskotachi konknni veglli ani bahreynantli konknni veglli. Bomboichi konknni veglli ani mongllurchi konknni veglli. Amkam anim tankam forok asa; ami khas bhurgim ani tim poskim. Amim vinchun kaddleli porza ani tim devak soddlelim gorvam?.

Zor‌tor amimyi sureacha votant jietana tochch sureo thoinchor‌yi vot ditana hanga dis ani thoim rat koxiga zamvchi? amchi mot koxi soir‌bhoir zalea? tor koxenga konknni amchi matr mam-i ani tanchi mouxi? khoim asaga konknni spirit? holo - havem konknni spirit mhollem, viskecho va konttrecho spirit nhoim. Hea porigotent poilench tutton poddlelea amcha konknni somajek churan chur korche bhoddve (anz bhoddve nhoim) yothextt mapan asat, sokkodd opaplem bollkem bhorun asat, dekun amcha gamvant matr konknni jieta, dekun konknnek mhonn jye kitem asa amcha gudamvak yezai, konknnecheo jitleo proxostheo asat teo sokkodd amchank mellazoi - amchamni kel'lim gõyttam natleari porvana, amchamni kel'lim ghann tor‌yi vhodd na. Ami kadd‌l'lea bukamni matr vamvtt asa, herank te buk sorgim thaun man'na podd‌l'leporim podd‌l'lem dekun konnem-i amkam konknneche buk funkeak dhaddle tor‌yi, buk vaschem sodd, te buk pauleat mhonn sangonk soit futtvona - ho amcho konknni mog. Amkam heramvixim chintunk vell na - ami biji. Punn heramni korchem kiteak mhollear tankam dusrem kaim kam' na. Dekun amim konknnecho dhenk kaddleari horsizai! vha! amchi konknni polleya!! thukk osolea konknnek!!!. Hea porigotent mhojetosolea eka bauddean zor ’konknni auy khoim asa?’ mholl'llem soval korchant noval asa?

Hamv ritea hatamni hangam ayil'lom, ritea hataninch vetolom (bhouxa mhakach kaim diunko poddat). Char disank hanga ailam - konn hasondi, konn sosundi. Kosolench dhon dirvem punzaunko nhoim. Konnasovem-i kosolyai ritichea dhamvnnek ayil'lom nhoim. Dekun edoll opli tokli khorpun toklechi kat gel'leamni porot attovo koryeta.

Atam konnai‌k tori ’ho kitem uloita’ mholl'llem soval motint udelem tor khonddit to spirit khoim thaun ayil'lo mholl'llem soval kora, kiteak mhollear konknni spirit khonchyai goddongani va angddeamni vikhreak na.

Atam tuminch vichara ’hangam atam ho spirit khoim thaun ailo?’

- Valley Quadros, Ajekar