’Choddaut Monis Chintchaki Moronk Posond Kortit’ - Bertrand Russell
Mamygamvak Ek Bhomvddi

Voros : 2006
Sompadoki-i - 24
Porgamvant aschank aplea mam-igamvak vechem sodanch otregachem, tem-i mai moineant gamvant bhovo vorto vell. Rukamni kazu, ambe, ponnos, palponnos - hor thoracheo foll vostu khaunk melltat, bhurgeank iskolak roza melll'lenimotim bomboyant aschim choddtavam rojer gamvak pautat. Gormecha hea moineant udkache, korenttache vande soddlear mam-igamv to mam-igamvnch.
Rojer gel'leavellar mhaka kitlem sadhy zata titlim konknni karyim pollemvchi aturai, urbha ya pisai gheun pavol'lonch ’jhelo bhangrallea vorsacha onkeacha ugtaunn karyak’ - oputt konknni karyem, man sahitimni bhorl'lem sobhasal, man sahitim poikintlea ekleak ’eddi nett'tto’ ko man - hem hea karyacho vantto. Toxench ruchik monglluri jevann (son'nam - dukra masasovem).
Sahitilagim somvad cholvonk ek boro aukas, golfant konknni full'leavixim vichar-tork fuddlea disamniyi chaluch dourcha modhem mhojem promuk kam'yo suru zalem. Axavadi prokaxonache panch buk porgottonnek dimvchem kam'. Tea borabor daiz sahitik spordheant jikl'leank, borpam dhaddleleank somprk korchem, daiz-mitr torfen poilem sahitik torbhete xibhir manddun haddchem.
Tea modhem raknnon manddun haddl'li kovisondhint vantteli zamvcho suyog, jinnyent edoll bhettonk natl'lea man konknni sahiti albon mestri(keastelino)ko toxench moskot thaun gamvak ayil'lo famad konknni vauraddi jeri ddimel'lok bhettcho aukasyo labhlo. Vilfi rebimbos, poul moros, bosti vamon xennoi, raknnocho porno/novo sompadok ani heram hazor asl'li hi kovi sondhi bhouxa khasgen, vinchl'leank matr apounnem dil'lengai mholl'llo dubhavo uttlo - kovitagoxottint elyerachem kovita karbharyancha mateant dhumvr uttvonk lagtana kovitarosik soglle sontosan ful'le. Vilfi rebimbosachem kovita suru zatananch kovitarosik soglle aturayen bhorl'li sobhai, toxench ttoittos takodden ’ami sotcho ulomvchem’ mhonn sangtana thoddeank insurensacho uddas zorur ailo astolo.
Hea modhem tin vorsandhim amkam sanddun gel'lea zorjiabacha ghora (mai 11 tariker) ek bhett diunk mhojem kalliz sangtalem dekhun ek bhett dili, hye pauttim tacha novod vorsam utral'lea oskot auyk dekhchem toxench tacha bhoinnilagim ulomvchem/aikomvochem bhag mell'llem. Diunk kitench natl'lem toryo yetana ’hea somsarant kosttoteleank jinnbhor kosott kiteak deva?’ mholl'llem soval motik kantoitalem. Pattim yemvcha vatter konknnent ailevar udeun ayil'lo bhorvoxeacho sahiti/kovi vilson kottil hacha ghora bhett dili, zati protibha, khaltemponn ascha hea kovik zor konknni hogddait, tor konknnent dukhak mol aschench na mhonn bhoglem.
Daaiz - Mitr ayojit sahitik xibhir chintl'leprinch bhovo opurbhayen chol'lem. Oprupacho paus, okhrecha ghoddye xibhir cholomvcho zago bodlilo toryo pon'nasam voir xibhirarthimni bhag ghetl'lo nizaiki dhadosokayechem. Hea khatir firgojevar bhetto diunk vitori ani hamv gel'leamv to onyek onbhog. Konknni vortulant bhouxa prostut porigotent urbhen, jemenasotam, kallza-monan vaur korcha bhovo thoddeam poiki vitori eklo mhonn konnyo negar korchenant. Hea xibhirant konknni vauravixim uloup dixa chukon xibhirarthincha mateavoir ubhlem toryo, mottvea kanneamvixim eddvin je.Ef.Ddi’sozan dil'lem uloup, ani kevin ddi’mel'lon matear topi dourun mottvea kannyevixim dil'lem veakhean vachpeank dhados korunk paulem mhonnchant don utram nant. Sahiteacho mog dourun mongllur thaun karkoll poryant poinn korn, vell khorchil'lea sahitincha borya monak ’mohan sahiti’ mholl'lle bil'le khorechch sobhtat. Ddolfi kassia, eddvin je.Ef.Ddi’soz, ratbhor poinn korn goyam thaun sokallim karkoll yeun pavol'li gleddis rego, moskot thaun rojer aileari konknni vauravixim ulvonk ayil'lo jeri ddi’mel'lo hantle promuk..
Hea xibhirachi onyek sobhai mhollear rojer ayil'lim thoddim golfantolim sokri-i ritin meter zal'lim - vailett pirer, piyus jems korugollonodde oplea kuttmasomet hazor asl'lim, sunil fernanddis, jeri ddi’mel'lo, rojer ayil'lo nokrecho ek brodor soit hea sogllea disacha karyant hazor asl'lem vixex. Tanchesovem gamvche udeun yemvche bhorvoxeache sahiti melvin pernal, ovina miar, melk miar, elyer takodde, richchi koutar ani her..
Donparancha karyant daiz sahitik spordheant jikl'leank inamam vanttlim, hechch sondrbhar karkoll varaddeant konknni sahitik vaur kel'lea/korchea vinchnnar sahitink man kel'li goxtti sobharank somdhan diunk pauli mhonntana ami dhados. Uprant konnxentole panch buk mokllik zale, mhoji poili kadombori ’moga mhoza’ porgott kel'lea ddolfi kassian mhoji sovi (poili ’i-kadombori’) ’pattim gamvak’ mokllik keli tor, mhoza tisrea kovitajmeak ’dorbharantoli pimrgonn’ buk konnak somrpit kel'logi, tannench (eddvin je.Ef. Ddi’soz) ugtaunn kelo. Echchemacho tisro kovitazomo ’bamunnachem cheddum’ bukak bab erik ojeran ugtaunn kelo tor, ’doryak udak (kovitapatth - dusro bhag)’ hachem ugtaunn gleddis regon kelem. Xembhor kovinchea xembhor kovitancho konknnentolo poilo buk ’sagorachea vattecheo zhori’ bukachem ugtaunn konknni bhaxa-tozon ma|ba|vol'li fernand, ojekar hannim ugtaunn kelem. Hechch sondrbhar konknnentlea poilea i-bukachem ’sagorachea vattecheo zhori’ ugtaunn jeri ddi’mel'lon kelem.
Bab Erik Ojer oplea utramni ’opunn khonddit sahiti nhoim, sahitincha mellint mhojem khonddit namv aschemna’ mholl'llem utar sangtana khorench tacha kallzachem vixalponn zhollkalem. Kuveyttant daiz pongddan korcha vauravixim tachi gidachi nodor kednam poddli mholl'llem aikon hamvnch ojeapolom. Asom - zoso to zhuzarigi, toxench taka heranchem borem pollemvchi dixtt aschi konknnecha mott'ttak bhovo sontosachem. Konknnent vhoddlem vhoddlem ulomvche, boromvchem zaite astit punn tem jearier asche asche bhovo unnem va nanch.. Tantum utton discho konknni zhuzari bab erikan hea audent konknnent kel'lim kamam bhouxa hea adhleamni oplea sompurnn audentyo korunk natl'lim. Fuddem karyacho niyukt odhyokx ma|ba|richardd rego (regam' takodde) oplea opurbhayecha utramni konknnent i-bukachi gorz mholl'lleacher uloilo.
Vedichem karyem somptoch kovitasobhann chol'lem, logbhog sot'toram voir lok hazor ason kovinchim kovita aikon tallio, kukaryo martana khorench sobhtalem...
Punn thoddeachch disamni hennem-tennem khobar ’vol'lin mitr ghetlam’.. Eklean donparam hamv, mitr sompadok loidd ani richchi koutar sangata jeunnak vetana rostear hem vicharun soddlench, taka havem oprupacha somdhanen zap diun mhollem ’olle, mhaka jemenasotam konknni vaurak sodanch toyar ramvchem urbheunt dische he teg matr, heranchi jem' soddomvchi tankyo mhaka na, vell-soironnyo na dekhun hanchesovem vaur korunk mhojem-i mon ekach pamyar ubhem zata dekhun havem mitr ghetlam vo mitran mhaka ghetlam mhonn nhoim, hamv mitracho ek mitr zo konknnentolo horyeklo ascheporim’ - bhouxa tacha sovalak zap mell'lli zauyet.
Vol'liab (Vol'li Vogga) kednam-i "Pursot korn Mysore ye" mhonntalo dekhun rojeche thodde dis moisur-bengllur bhomvddek gollsile. Punn ovchit to velonkonni paulo ani kovi dda|eddourdd noronhak mellchem bhag chuklem, toryo fonar don sobdh ulomvcho suyog labhlo. Bhouxa vol'liab asto tor silvesottor soz moisur ani herankyo mellcho aukas asto konn'nna.
Fuddlea disamni konknnechem onyek novem prokaxon ’Evershine Publications’ arombolem, poilo buk ’Chinchare’ mokllik kelo. Prokaxok Canute Kelarai ani boroupi Jaison Suares thoim aschi novi urbha sodankall urondi mhonn monantcho maglem. Jinnyent poile pauttim malghoddo sahiti-kovi liabak mellchem bhag labhlem.
Tachesovem sobhar sahitink Victor Rodrigues Anjelore, Shalini Valencia, Jerry Kulshekar, Dr.Edward L Najreth, Stephen Quadros Permude, Stephen Pinto Kuntalpady, Kevin Dmello, Panchu Bantwal, Maurice Shantipur, Gladys Rego, Maccha Milar, Jefrey Kumar, Joker Cascia, Fechcha Kulshekar, Sonia Dcosta, Richie Pereir ani herank mellcho suyog mell'llom.
Jeri Kulshekar prayent matr malghoddo nhoim, chintpan soit - dekhun hea pauttim tanger ravol'lexivai upavo natl'lo. Zaito vell tachesovem khorchilo, tachethaun zaitem xikonk mell'llem. Konknnent kadomboriancho bapuy zaun koso ’zo.Sa.Olvaris’ famadgi techchporim kadomboriancho rai zaun jeri kulxekor famad. Bhouxa choddtavank hem kollit aschemnaki taka 1978 isvent hi birud labhl'li.
Thoddeach disamni konknnent onyek novem potr ’dirvem’ ugtaunn zalem..
Itlem sorv konknni karyamni bhag ghemvchem bhouxa mhoza noxibak posond zalemna zauyet dekhun fuddle pondra dis tapant, kolaso aspotrent khorchun yemvcha eka disadhim eddvin je.Ef.Ddi’sozak, regam' takoddek, poile pauttim mellchim nondini (sttel'la bai), sirivont hankam mell'llom. Bhorl'lo kollso kedinch alkandona mhonnchak regam' takodde onyek nidrxon, jitlo protibhaunt togi, titloch khalto ani movall. Thoddeo ghoddeo matr tachelagim khorchumvocho suyog mhaka labhlo toryo ekeka ghoddye mhaka tachethaun xikonk asl'lem. Techch sondrbhar sangati middiache regam' takoddecha mottvea kanneancho buk kaddchi yeuzonn korn aschem aikon ful'lom..
Echchemacha mongllurcha ghorant jeun koxi-i mhoza mam-igamvcha bhomvddek sanketik ritin sompnni diun yetana vatter ponchu bonttvall rakon asl'lo. Omsoran toryo thoddo vell suk-duk uloileamv. Konknnent mhoji poili mottvi kanni porgott kel'lo ponchu khorench zaun mogacho. Oxem herank mellchim odhurim svopnnam gamvantcho purun kosoi kuveytt paulom.
Mhojem svagot korunk imeylanchi ras asl'li toryo kel'lem poilem kam' mhollear daiz pan bodlilem.... Tinterant pinturam onko porgott kelo ani holltar mamygamvant khorchil'lea borya disancho toxench odhurinch urlelea zaitea kamancho niall korunk poddlom..
Hea disamni daiz vachpeank rakonk kel'leak, somdhan dourun, maya-mogan mhojevixim tonki kel'lea sorv mogacheank hamv rinnokari zaun urtolom.
Dev borem korum,
- Valley Quadros, Ajekar