’Khonchyai vekti/vostuchem mol somzazoi tor ami poilem ti vost/vekti hogddaizoi’ - ava

Konknni Bazarant Ek Pasai

Placeholder: the original page gave this picture no description, and none has been written yet. It came from daaiz\daaiz\column\editorial\-editorial53.asp.
Voros : 2011

Moino : Soptembor

Jednam iskolamni koknni rigligi, techch vellar konknni sahiteacher ’xhenn chollvonn’ udeli. Konn xhenn xhenn mhonn aplem nak dhampilagle tor konn oplea xhennacher sugondh pormollunk lagle, tor ani konn hem xhenn konna konnachea anga-pangacher uddoun mozha pollelagle. Punn ek oddhuk sot matr hea chollvollen ud'dape kelem; ani tem zaunasa, konknni sahit choddtavo zaun utranchi ras chodd ason, tantum sahitik sar mell'lleari kaim kaldo thembo konn'nna.

Uprant guptim khell suru zale, konnem vimorxe mhollem, konnem somikxa mhollem, oni konne ani kitem mat'ti gobor mhollem. Hechch sondhorbhacho faido zoddunk konnem hea vimorxokanchea khandar bonduk dourn konna konnak nixan kelo. Ani aplo gupit irado somptochch, hanchinch namvam padd korn choltech raule.

"Konknni monis razokiyant pattim astit, punn konknni vortulant asche titli razoki-i her khonchyai somajent aschina", mhozo eka tempacho mitr zaunas‌l'lea de|zoji pint aikollan sanglelim utram (kiteak mhonn veginch ugddapem kortam).

Amchea desant bhovo thoddeo bhaso matr panch lipiamni boroitat, tantum konknni ek. Mhollear amchelagim ascheo upolobdheo dharall. Itlem ason‌yi, amche modhem ekvott mholl'llo nat‌l'lo, na, ani bhouxa aschoi na. Panch lipi sodda, ek lipi dhora, hantum kitlem vantte fantte, horyekle hangasor opapli pokoll imaz bhandun somajek dhakhomvchear mogn, opaple dore bhandtat, kuddke zal'lea sahitik somajeche porot kuddke, oni horyeka dor‍ya bhitor ek‌chch bobatt; "ami konknni seva kortamv, ami konknnek voir vortamv (voir khoim? sorgak?)". Punn hokigotent eka dor‍ya bhitor konknnevixim chorcha zamvchyoki chodd zaun her dor‍yamni kitem kusta, kitem ghannta mholl'llevixim somvad, khellkullam choltat. Ani hea dor‍ya bhitor soit ordhe kudd'dde, ordhe bhere, ordhe motigar. Asom;

Hangasor hea thoddea audent zal'lea thoddea bodlaunnecher arso dhortam;

Vorg: konn hem pollemvdi vo na asom; sot sanga, amche bhitor vorg bhedh nam? zoxem bamnnanchem marank bhed korcheporim, hangasor‌yi vorg bhedh na? hangache vorg oxe osat; kaim thoddeo kanneo boroilear to novo boroupi, thoddim vorsam zatechch ochanok tacheo kanneo xembhor zatat. Donxim zatat, (konnak lek asa? donxim kanneo, tinxim kovita, pamyxi lekhonam) boroyil'le konknneche mohan sahitichea vorgak servol'le mhonn lekhtat, uprant tanni gollomvchi ghann bitti soit heramni prosad mhonn sevizoi, ani virodh kel'leank tancho matr nhoi, tachea sontan kuttmachea ekeka oskotkayecher soit khobro zatat, veveglea likhnne namvamni namvamni tanchevirodh prochar zata. Oni oxem heranchea oskotkayecher prochar korn sukh bhogcheank kitem sangchem mhonn tuminch chinta.

Mor‍yad: konknnent yedoll pason sahitik mott'tt kaim vixes nat‌l'lem vhoi mhonn chinteam, punn ek sot negar korchem naka, tem zaunasa, sahitik moread, sahitik bhasecho man, jivo as‌l'lo. Sod'deachea porigotent vachunk mellchi bhas hea mor‍yadek mikvon veta mholl'llem sot negar korcheporim na. Chalu bhas, rouddi bhas, sahitant prostut zali tor, tem sahit kosolo fuddar diunko sokat? hem somzon ghemvchem bhovo gorjechem.

Bonddai/dab: kanoddint ’dobballike’ mholl'llo sobdh sarko disot. Kall bodol'la, vichar bodol'leat, dekun hamvem donxim kanneo, tinxim kovita boroileant (boroileant‌chch mhonn chinteam), dekun mhakachch kollit asa, tum aicho/kalcho cherko. Osolim holk utram aikon, aikon vhogech bosche tor‌yi kitlo temp vhogech bostele?. Zor‌tor az sahiteacher itli tthika asa tor hachem karonn konn? hem somzonchi bhovo gorjechem zaunasa. Kitlo temp hea fottkir‍ya provadink dimbier poddon noman korizoi?

Otam he vorg konne roch‌l'le? kiteak pason roch‌l'le? buk chhaptana, bukachea muk‌panacher ’ho buk probhud'd vachpeank matr, dekun vimorso korteleamni, vimorso korchi xeathi asagi mhonn somzaje’. Osolim utram chhapun kitlexeank bonaitit? her bhasanchea man sahitimsovem ubhe ravon tosviro kaddun, uprant herank ’hamvem omkea sahitilagim matr somvad korcho’ mhonn hordhem pettun kitlexeank bonaitele he? mezauylem kellem kaddun pilead zoddun vijitting karddamni aplea badurichi lamb pott'tti chhapun kitlexeank mankodd kortele? ani hem sorv sosteley kitlo temp sostele?, sarki konknni borounko kollit nastana soit, apnnak pon'nas vorsam zatot dekun apnnak puroskar mellonk hochch vell mhonn vorsadhim toyarai korn kitlexeank fottoitele? (hangasor mirza ghalibachem utar yadint yeta; dunia me beukufom ki komi hoi kea, ek ko ddunddo, hozar milte hoi).

Atam moreadevixim uloveam, eka gamvantlea eka tornea boroupean eka mohan (oxem to chinta) konknni boroinnarak vicharlem kom-i "mottvi kanni ani viddombona modhem forok kosolo?", sott'tt korn tachi zap kom-i "veri simpol, hamv khoim katrin/patris haddtanki, tem viddombon, naye ti mottvi kanni". 2003 isvent eklo konknni chintpi sorlo. Soglli konknni

Somaz roddli, 2004 isvent to sor‌l'lea disa hamv tachea ghora paulom, tachea praivont auyk bhettlom, tachi vhodd bhoinn (rittairdd ttichor) mell'lli oni mhoka soval korilagli "eklo malghoddo boroinnar, atam mhozo bhavo mel'lea uprant, tachevixim nakazal'lem boroitamu? kitea?, taka hem sobh dita?", hamvem zap dili; "to prayent matr malghoddo, motint nhoi, ani tuzo bhavo jivo astana boroyil'lem tor to zap ditone?". Atam soval kora khonchi mor‍yad? tor hi mor‍yad bongoitole konn? nove boroinnar? vo mohan mhonn chintche malghodde? fottkir‍ya namvamni imeylam kortat tornatte boroinnar mhonn bobattchea hamnnim fottkirim namva vaparn ghal'lim imeylam konnem-i vachunk nant? tor sanga hi mor‍yad konne rakon vhorije asli? potramni/saittimni konnem-i apnnak virod boroilear fonam korn dhomkunchi mor‍yad?

Tisro vixoi; dab; bhovo mohotvacho vixoi. Tumi nennant tor‌yi aikolam asyet, zaite hea konknnek aile, zaitea ritin aplo vaur korn, solvale ani namv nastam gele. Kaim pattlea tis -pantis vorsanchi choritra polleyat; hamv khud'd kannik potrant kam' korn asche vellar, solvol'lea ’ovil roskiFa’ vixim naka zal'leo khobro kel'le sompadok ozun jivo asat, punn ovil roskiFak sahitik ritin zamv, her ritin zamv, kumkek ayil'le konnim asat? asttin probhuvixim aikal'lem, taka zaleari sot'teanas korunk preton kel'lem ’dusmanancho mog kora, tankam bhogsia, eka poleacher marlear tankam onyek polo dhakhoya’ mholl'lli jezuchi xikounn ditelean'nch nhoi? richchi pirerin ’kola kironn’ potr choloun arthik kongal zatana tachi konnem-i kumok kelea?, silvesttor sozan ’udevo’ potr choloitana soit to solvolo, tachi soit mozot korunk konnim aile? tankam sodda, konknnentlo xrextt chintpi cha.Fra.N soit ’jivit’ potr choloitana solvalo, taka mozot korunk konn oylim? mouris xantipur bhovo protibha ani pramannikota gheun ailo, itli protibha ason‌yi to porot porot solvalo, poilo ’amcho yuvok’, uprant ’umallo’ oni okherik ’kannik’, punn hea sorvamvixim naka zal'leo khobro ami aikonk nant? hangasor mhojem soval‌yi tench, ami heranchea gorjek pavonk sokanamv punn tancheo khobro korunk kiteak pattim soranamv?

Potrikodhyom' sodda, konknnent poilem ontor‌zall mai‌bhasecho novin siker survilea disamni viza khatir most koxttalo. Sarkem kam' na, tor‌yi aplea protibhenimtim konknni ontor‌zallichi novi survat dil'lea haka mozot dimvchi sodd, hachethaun'nch sombhaun vosul kel'le amche man sahiti. Hamvem daiz suru kel'le thaun mhakai suttka na, mhojea eko bukak prostaun borounko eka sahitik upkar maglo, tannem prostaun boroilem ani hamv gamvak ayil'levellar mhoje thaun tea prostaunak sombhaun dizoi aslem mholl'llem mhaka tisrea thaun aikonk mell'llem. Zor‌tor to khud'd yeun mhoka sangto "mhaka il'li gorz asa dekun mhaka itle poixe dixigi", tednam hamv khonddit ditom. Punn oxem khobro korn poixe vosul korchi rit polleun hamv khuball'llom oni to tisro monis potr choloitalo dekun tachi obhiprai vicharli, taka tannem zap dili, hamv zalear "deddxem rupoi ditom", oxem hamvem tea boroinnarak sanglem tujem sombhaun diunko hamvem omkeak sanglam, punn nirasechi gozal mhollear, taka hozar rupoi vo unnear unnem pamyxi rupoi di, natlear naka mhonn to gel'lo kom-i. (maf kora, hangasor porot hamv poixeancho ul'lek kiteak kortam mhollear, amchea choddtavo boroinnaranchea chintpachi gunddai somzonk, amkam gorz as‌l'lichch mhonn chinteam, punn sarkeo vatto amkam kollit nant? oxem vosuli korchi rit kiteak?)

Asom, hangasor osole sobhar songti osat. Punn konn konnak poddon gela? ami amcho doro ghott'tt korchear poddleamv, ani tea dor‍yacher vorsan voros novo novo rong dimvchear poddleamv, somsar rong posond korta dekun. Ani jim amkam hogllap ditat, tim matr dor‍ya bhitor, bakicheanchem omkam poddon vhochonk na. Koxey dor‍ya bhitor asche ore-bherech.

Hea sorv somosseam modhem echcheman kittall pettoilam. Kittall ek divo soit pettounko sokta, toxench ek ghor soit hulpaunko sokta. Echchemachea protibhecher, tachea konknni sahitik huskeacher, tachea pramannikotecher dubhavo na. Kaim il'lo dubhavo osa tor tachea sahitik probhud'dotecher, tachea niticher mhaka dubhavo na, asa tor tachea riticher. Amkam konknnent hoveasi boroinnar matr nhoi, hoveasi sompadok soit bhoron geleat. Hea porigotent chear - att volli boroilear kovita zata, don-tin panam boroilear viddombon zata, char-panch panam boroilear kanni zata, att-dha panam boroilear nill‌gotha zata, ani il'li lamb zalear sankoll kanni vo mini kadombori zata mhonn patyemvchea hanche thaun kosolem sahitik vaur opekxa koryeta?. Echchem' khonddit zaun hoveasi sompadok nhoi, punn ek sompadok zaun taka xikonk aschim lisamvanchi survat zalea matr.

Hoveasi sompadokancho ul'lek kortana ojik kaim pondra vorsadhim hamvem hem utar sang‌l'lem "konknnent konnem-i sompadok zauyet", ani hea utracher sijyesan oplea eka viddombonant zovab dil'li "konknnent konnem-i sompadok zauyet kom-i, oxem gompek, bori bosovak sompadok kelo". Viddombon mholl'llo sobhd konknnent vhoddlo zok zala. Viddombonacho khoro motlob kosoi asom, punn choddtavo zaun konknnent viddombon mhollear, xida konnai‌logim vad korunk zainastam, add namv haddun tankam yettchem ani aplea mot-got nat‌leank dhakhoun hordem pettchem (zaite dhakhle asat, tem fuddlea rumvantlea sorgant boroitam, ailem aur, votlem udak mholl'lli sangnni sot zaizoi polle)"

Itlem boroun astam, kittallacher ’duront kanni zalo anondagor’ mholl'llem lekhon vachlem, konn ho onondagar? kaim hamv bhurgo zaun astana kanoddint (sudha/moyuro) hannem torzonn kel'leo konknni kanneo vachtalom. Konknnek ud'dar korchea irodeachim itlim sonchalonam asat, itle porixod asat, itlim potram asat, punn az pason hea boroinnarachi khobar kiteak‌gai khoinchor‌yi ailina? hem khorench zaun konknni sahitik porigotechea nagdea sotak jivem jivem dhakhoita. Ani oxem dubllikayent konna thaun kitench opekxa korinastam ho somsar sanddun gel'leak mogan mellonk gel'lim tor‌yi konn polleya; gleddis bai (jika choddtavo boroupi khellkullam kortat xivai az pason tichea konknni vauracher zokti moread tika mellonk na), echchem' (sod'deak kam' nastam, kittall.Kom' choloita), ani dog torne vilson.

Hemachar‍yachim ’amchi mati amchim monxam’ onkonnantlim utram naka naka mholleari uddasak yetat ’konknni bhas az jivi urlea tor, dhovea kalorachea konknni lokam thaun nhoi, bogar bongleant kam' kortelea aya-boyam thaun, bekremni pitt lattchea mestam thaun, ddraivaram thaun’. Hea utrak mukharun sangchem tor, konknni spirit az jivall asa tor, osolea kam' nat‌l'leam thaun, zankam khonchim-i sonchalonam vollkonant, khonchoi vorg vollkona, khonchyai dor‍yamni hankam rig no, kosley puroskar hankam nant. Fokot't asat tor dab.

Atam hea chear zonnamni onyeka puron gel'lea sovalak ustilem, ’anondagoro’ tosoleank konnem, kedalla, koxem, kiteak vhollkazai aslem?, khonchea dor‍yabhitor to bhorti zauyeto? kosolea vorgant to servonk orh aslo?. Somsar ek bazar, hanga zamvchem horyek protifollak, ek noya poiso dileari, don noya poixeachem tor‌yi namv yeje, vo her ritir yevem yezoi mholl'llea chintpacho bazar. Zaizoi aslem, punn kiteak oxem zalem na?, ’anondagoro’ khorochch zaun omkam ek soval zata, ani kitle osolechch ’anondagoro’ asat?, zanchea ghorchea mittoracho fyuz kaddla? zankam piddek vhokat haddunk soit tank na? vo jeunnak tandull soit haddchi got na? ani hi zovabhdari konne gheunko‌zai? sezarimni? somajen? firgojen? gamvan? songhottonan? dhorman?, sahitean?......

Punn hea chear zonnanchea vauran ek bhirankull sotak ugddape kelem, konknni somaz sodda, konknni boroupi soit boroupeak pavanant. Ani pautele osat tor te konn'nch nhoi asche, kitench nhoi osche, tor‌yi konknnecho vorto mog kortele.

Kittall konknnent konnench pettounko sokanat‌l'lem kittall pettounko sokondi mholl'llench mhojem magnnem.

Dev borem korum,

Khalteponnim,

- Valley Quadros, Ajekar