’Romachem Xher Ekachch Disant Ubhem Zaunko Na’

Pattim Polleunko Na

ded53

Voros : 2011

Moino : September

Konknni potranchi aichi porigot disan‌dis oskot zaun yete asa, kaim tempadhim bhorvoso haddunk sok‌l'lim potram soit bondh poddleant. Arthik divalli va lachar‌ponnant somsar kongal zalastam, konnak‌yi oplem kuttam', oplem kam' xivai her songtenk guman dimvchem titlem solis nhoi. Oxem astam, pausallea auran nhoim‌degelea mati-rukank kosllon vorcheporim, hea konknni vortulant kaim il'lo vaur koream mhonnon udel'lea urbheunt, talent‌vontank soit hea sthiten opnnasovem kosllon vhelem. Fuddem kitem?

Konknni potrak vachpi choddazoi mhonn sobhar potrani, somstheamni pretonam kelim, punn vorgonnedar mat choddle xivai konknni potram vachtele unnench zale. Adhlea kallar ghoramni aschea prayestank-bailank konknni potram vachunk melltalim, punn az‌kal tti.Vi.Mni siriyols asat. Iskolam-koleji thaun yeun thodde pauttim potram-buk vachteleank az‌kal zaiteo vinchounneo asat, zaitim madhyomam upolobdh asat, ontor‌zall hantum promukh. Dekun ontor‌zallicher konknni sahit vachteleancho sonkho choddon yemvcho eka dixen borench mhonnyet. Sobharam ozun poreant konknni saittintlem vachtat matr nhoi, printt kaddun ghora soit vhortat mhonn sobharamni sanglam.

Konknnechi porigot hea sthitek pavonk koslim-i karonnam asondit, thoddo vell ailevar konknni sahitik xetant zal'li bodlaunn polleyam;

Sangati middian bhovo urbhen, novem chintop, novi dixa diunko preton kel'lem ’mitr’ bondh poddlem. ’jhelo’ potr bondh poddlem. Kaim novim potram porgotton yemvchim khunnam dison yenant. Porgotton yemvchea choddtavo potranchea choddtavo panamni orgam-istiharamni bhorleant xivai sahit bhovo unnem. Oxem sangtana ek soval motint dhosunk puro; ’sahit mhollear kitem?’

Hea sovalak zap kaim don-oddez dakddeadhim khoddapan dil'li asa; "jye kitem borpan asa, tem sahit, zamv tem vokta sahit, dhorma sahit va kolatmok sahit".

Atam osoli sahitik sukidhadd koxi aili? ek‌chch pauttim sorv boroupeamni ochanok boromvchem unnem kelem vo likhnni bondh keli kiteak?

’Konknni sahitant ek boroupi zaunko kosli-i or‍hota gorz na’ mholl'lli ek khodd oddhuk tor‌yi sot. Hem konknni sahitak matr simit nhoi, horyekak lagu zata, zamv sompadok, gaupi, prokaxok vo vimorxok. Dekun hanga uloyil'lem pura bhaxonn zata, boroyil'lem pura sahit zata. Kitem-i/koxem-i porgottlolim porgottnnar zatat. Kosolich sahitik orhota gorz mhonn na. Itlench nhoi, vimorso mholl'llea nibhan kitem-i borouyeta, koxem-i borouyeta. Sahitik moread mholl'lli gorz na.

Punn konknnechi khori vhaddaull axetamv tor oxem zainaye. Bhilkul oxem zainaye. Sahit ek madhyom', eka toklent asche vichar sobhar toklek rigon kam' korunk sokche tosole. Sahitamukhantr obhivyokt zal'le vichar vorsan voros horyeka vachpeak mohotvache mhonn bhogazoi xivai ’kantthallo’ haddchetoslem zainaye. Hangasor vicharanchi poripokvota gorjechi, mull noitik xikpachi gorz asa, kitem borem/vaitt mholl'llem tulon korchi xeathi aschi gorz asa, onbhogachi sai gorjechi, sahitik probhud'dota bhovo gorjechi, obhivyoktek vinchlelea sahitik bhasechi mor‍yad rakchi bhovo gorjechi’.

Atam onyek soval motint udeunko puro, osolo sahitik konknnent koso yetolo? sorgim thaun demvtolo? va dhorti futton udetolo? to/ti soit amchech poikint yeunko zai nhoi? koxem yetolo? hea sovalancher vichar gorjecho.

Az amchea sahitik porigot osolye sthitek paulea mhollear amkam potram/saittam/firgoz potram oson‌yi tim sorvank ’ek madhyom'’ zaina.  ’songhottonam/somsthe’ ason‌yi, ’ekvottit’ monobhavo na. ’mettam mettank dore’, kuddkeachem porteak kuddke, tea kuddkeamni soit veveglle ritiche  man-som'man, birodo ani edoll mell‌l'le sorv birudenk kuddsilem tor, to sonkho sod'deachea konknni vachpeanchea sonkheaki mikvot.

Asom - konknnechem ud'dar zata tor hem sorv borench. Punn mhaka hem somzana, kiteak konknnent tuttafott? bhouxa konknnecheaki vekti promukh zal'lenimtim konn'nna. Asom.

Bodlaunn ek prokria, khonchyai bhasent ’xrextt sahiti’ bor‍ya sahitim thaun matr udeta, ’bore sahiti’ sadharonn boroinnaram thaun udetat, ’sadharonn’ (konknnechea mott'ttar sangchem tor hoveasi) boroinnaram thaun udetat. Oxem astam, konknnent konn‌yi eklo hoveasi boroinnar udelo tor, tachea likhpacher ek‌chch pauttim xrextt sahitachi opekxa korchi khorichch zaun tea boroupeacher dimvcho ’khandi khuris’ nastam ani kitem?. Atam udeta onyek vad. Punn thodde ozun mhonnasor kom-i thaun survat kel'liki, techch mott'ttar asat, vachpachi allsai, chintpachi allsayen. Osoleank konnem-i khonkun va gudd'ddaun bodluveta?. Dekun ami ghoddeak udkalagim matr apoun voryeta xivai ghoddeachem tondd udkant dhambun dourunk (ghoddeak udak bhorounko) vechench naka. Zo tanela, to piemvdi.

Sod'deachea porigotent ek songtecho ul'lek gorjecho mhonn mhaka bhogta, sod'deachea konknni sahitik porigotent konknni kovitam ’gunn mott'tta’n borim zaun'nch asat. Hea pasot zaiteamni minot kelea, korn'nch asat. Ani him gunn mott'ttachim kovita boroitelim sorvam novinch nhoi, sobhar tempa thaun kovita boroun ayil'lim. Anim hanchea sahitik survater zor osolochch khandi khuris hanchea khandar dil'lo tor bhouxa kedinch osolim boroitimnant konn'nna. Hantlim sorvam fuddarache cha.Fra. Zatit mhonn sangcho mhozo irado nhoi tor‌yi, kaim thodde zatit tor tanchea svo-porixromant mholl'llem khonddit.

Hench mhojem chintap, zoxem inglixant ek sangap asa; "Rome is not built in a day", techch‌porim horyek bodlaunn ek nirontor prokria, ani fokot't vell-kall matr ’kedna’ mholl'llea sovalak zovab diunko sokta. Punn tedoll mhonnasor soironn gorjechem. Kiteak mhollear soirann chukon konnem-i kitench sadhon kel'lem na; xivai osolea hoveasi boroinnarank konknni sahitacher kantthallo yemvcheporim korchem.

Punn ami tea dixen chintunk vechench naka, amchem misamv sompem ani suddall, dekun pattim pollemvchench naka.

Konknni sahitachem toxench sorvanchem borench zamv.

Devo borem korum,

Khalteponnim,

- Valley Quadros, Ajekar