’Chol don Chondrank’ Pustokacher Somikxa (Dr. Chandralekha Dsouza)

Samiksha
’Chol don chondrank’ pustokant le. Valley Quadros, Edwin J.F. Dsouza ani Valli Vogga hancheo mottoyo koxencher tulnatmok odhyoin korpacho yotn kortana donhuy lekhkancheo char-char kanneo ghetleat. Tatunt:
Manddaull: [kanni manddun haddoil'li rit]
Niruponn/gunnolkxonn: [kannichem gunnolkxonn ani utraull]
Kothaustu ani bandaull [kannichek ghetleli kothaustu ani ti prostut kel'li rit]
Kothanok ani drixttikonn : [kannicho tall [gabho] ani kannigaracho drixttikonn]
Songhrx/vivad : [kannint pitrail'li bhavo sonkirnn ghoddi va honto] {ovstho}
Sompnni : [okher kel'li rit]
Mullvo vixoi : [kannicho promukh vixoi, lisamv va sondex]
Xoili : [vornnatmok, bhas, olonkar, upma, rupkam] [pan 6 cherer asa toxench boroilam]
Somanotai:
· donhuy lekhok samajik jiun chitarotat.
· vibhin'notai ani voividhy.
· axoi onurup vividhotai.
· songhrx ani jiun donhuy lekhkam kodden asat. Eddvin ddisoza vol'li vogg
Forok:
· xarikoronn ani adhunik jinn onubhou - graminn xoxit gureav nastana kheast
· Class klas obhizat vorg - Mass mas samany lok
· obhizaty xoili utraull punn obhizaty - samany xoili lokak somrpokit
· patr ani son'nivex sahityik obhiruchi - patr ani son'nivex samany khouta bhogil'lo yotharth
· sahityik obhiruchi samany svota bhogil'lo yotharth sahityik thorar samany thorar
· sahityik thorar chodd prostut - samany thorar prostut
· porisor adhunik - gamvgiro vatthar
· adhunikotayeche mansik tann tonnavo - bhavarthi aplo khuris ubaropi dharmik chitou
· sanketik rupkancho vapor kortat.
Mottveo kothecher donhuy konniyegar ap aplea chinton onurup aplo axoi vyokt kortat. Tulnatmokachechi poribhaxa ontorgot vichar kelear;
Comparative literature examines literary works across cultures, languages and time periods. It analyses connections between different traditions, exploring themes, genres and influences to gain a broader understanding of global literature [Fiveable2024].
The term 'Comparative Literature' is a troublesome term to be defined.
This term has been broadly defined as a study of 'literature without borders'. It's a unique discipline implies transcending frontiers of single languages and national literature. [KNSAC]
Donhuy poribhaxechea vicharaipromann tulna somskriti, bhaxa ani somoi hanche odhyoin korta. Hatunt porompora, thims, sahityik vidha, probhavo hanche vixlexonn vistrit sondrbhant korpacho yotn asta.
Bhar, dex, raxttr hanchea polikodden vochun antororaxttri-i rupant toxench ek sahiteantole porspor sombondh ani kola mhottlear chitr, xila, vasturochona, songit vangdda tulna astat. Itlench nhoi tot'tvogonean itihas, vigonean, dhorm' hanche vixeanchem odhyoin punn astat.
Toxench raxttr ani vixv punn tantunt aspautat. Itlench nhoi tulnatmok odhyoin mhonnear bhar, dex, ani somskritichem punn otikromonn korun ek vistrit drixttikonn dita. Chintnachem kxitiz vixlexit korpak adhar dita.
Tulna tirskaronni-i he vichar soty asa kai kitem ?
ho proxn jen'na uprasota ten'na lokxant yeta ki sorv tulna nirskoronni-i narsota.
Upma kalidassy bharverrthogouroum' ।
donnddinn podlality maghe sonti troyogunnaH ।
Orth: mohakovi kalidas hanchi upma odviti-i asta. Upma bhitor somanota/tulna khatir tem prosid'dh zatam tor kovi bharvi orth gourou khatir, donnddinn, podlality khatir totha kovi magh “xixupaloudh” rochna ontorgot upma, orthogourou ani podlality tinyu gunnamni sompn'n astat.
Xrextth ani konixtthancheo utrondd khoinchyai somazat astat. Smriti, ved purannam bhitor tachem chintop ostukek drixttanti drixtt manleam. Zati-vornn vyoustham chintnak lagun tulnacho tirskar zaup svabhavik asa, punn ek gozal lokxant dhoruk zai ti mhollear tulna odhyoin xrextthanchea va konixtthanchea khatir zaina punn hea odhyoinant tor somanotai ani forok hanche odhyoin aspautat. Kom-i babint samy ani forok donhuy ek veden tanka soman/sarkem somzop ani dusri kodden vyousthek va vangdde polloup oxi hi donhi prokria astat tavench tulna mhonntat. Gonniti bhaxent “tribhazon niym'” namvamn vollkhotat. Samy ani bhed hanchem punn ek dvondvond astat, tantunt punn soman disun punn te soman asna toxench jem bhed distat tantunt punn samy xodhop oxi hi prokria astat. [mitxel, 321]
Tulnakar Valley Quadros zori-i ek lipiche [kon'nodd lipi konknni] udahoronn gheta tori-i tem don lekhkam bhitor samy ani bhed hanchem vichar kortana sameant bhed ani bhedant, samy ani forok xodhtana aplem vichar manddtat. Hanga ekuch [konknni] asa punn lipi bhin'n axil'lea karnnan tulnache odhyoin xim', mer, somaz, somskriti, dex, bharo hea sondrbhant moreadit zatach. Punn konknni bhaxecheo lipeo nagri, kon'nodd, romi, moleallom', porxio orebik hea sondrbhant he odhyoin lipichem jem bhed asa tachem otikromonn korpak sokxom' zata he nakaruk zauchem na. Amchea dexant bohubhaxikotai asa mhunn amka zoyo bhaxo yetat tanchem vixim-i ami odhyoin korunk pautat punn konknni bhaxe khatir lipi moreadit ho ek agllo-vegllo bhed toyar zata mhunn amchem khatir he tulnatmokache moreadit odhyoin mohtvopunn dhorta.
Edwin J.F. Dsouza hancheo hea chareo mottoyo kanneo;
1. Bonnokodd'ddi - Crayons - rongit khoddu va laps.
2. Motik ek patto/mull English: A Collar for Moti.
3. Kagdachi Stri (The paper woman)
4. Ek kop hunoni kopi
Valli Vogga hancheom
1. Ranoutti
2. Khandi khoris
3. Tambddem tollem
4. Hamv bhera ani pomela
Nagori lipi zannkaramni heo kanneo vanchukoch na [haduch tantuntoch aspautat.] karonn amka kon'nodd lipi yena. Hi aichi khor vastovikotai! amchem pradexik sankouch ami zallun uddoilat mhunn amkam ddron odhyoin hovai hovai sorvekxonn vihongaulokol koxi mellttolem?
Amchem Konknni sahityik odhyoinuch moreadit magir tulnacho proxnuch khoim yeta? hankavo lagun hem pustok jem fokt 52 pananchench asa ek mullavi survat punn hea sondrbhanom khub mohtvopunn dhorta. Zor gõy konknni bhaxe khatir “kullagor” tor hea kullagorant ami amchea konknni mayenchea hea sahityik vottourikxak, tancheo khandeo, pana, mullam hanko kullagorochi mayenchi ximpnnaull kiteak korinat? amchem sankvank mayenchem, somjikichem, ekkarachem sonjiun kiteak dita? kullagor sogllea soseancho aspavo korpak sokxom' na?
’Chol don chondrank’ pustokant vol'li kvaddros aplem vixlexonn ditana aplem nirikxonn tulnechea svorupant amchea mukhar manddtta ani donhuy kanniyegar ap-aplea kxetrant koxem vegllem asat, tanchea vicharanchi tank, tanchea kxetrantole somaz, somskriti, patr, kannichem vixv ontorgot “dogyi konknnochem diggoz/many kanniyegar. Eklo poddla dixechem chintou haddlo tor dusro mudlo dixechem chintou”. [pan 40] tanchea bhitrole soman ani forok toxench tea forkank lagun donhuy ap-aplea samajik sondrbhant ek kanniyegar obhizaty somazant adhunik xaranchem chinton dita, tor dusro samany vorg, samany zon tanchi vittombonnai chitaroita. Somaz asa punn samajik chinton vegllea storachem asa. Sanketik chinton axoi gabhea onurup donhuy chondrimbhoch asa punn tanchi “sahityik kolla” tanko veglloitat. Samy bhitram bhed, bhedam bhitor samy tantuntole forok ani tea forkank lagun ek dvondvond toyar zata tantuntlean porot samy xodhop oxi hi duheri prokria asa.
Nirmannem vol'li kvaddros hanchea chintnatleanoch fuddli vatt nirmann zaupa khatir tanchich utram vaprota;
"Konknni bhaxik lok asa, to sahity boroita, vachta punn ek unn ozun ascho mhollear ami vegvegolle dvip/kudro [Island] zal asaum. Amchem modhe lipi bolinche pannger asa to amkam titlench solisayen ekamekam ghoddsunk modot korina, punn ata tantrik soutek vhaprn zoxem bulddozor gunddeankomarn rosto...”
Korta toxem ami sankou bandchi goroz asa. Bhaxantoraporich, lipyontoracho sankou, bolintoracho sankou.” [prostaun : pan 5]
Chondrolekha - 9823268550
Fiveable: https://fiveable me
Sonketotholl: 2024
KNSAC: https://kngac.ac.in
sondhrbhoull:
1. Mitchell W.J.T. World Literature Today. Vol 70
2. No.2 [Spring, 1996] pp.321 -324 - 4 pages
3. Published by: Board of the Regents of the University of Okhlahoma - American Indian Law – Review.