Edwin J.F. Dsouza hancheo Venchik Kotha: ek Niall (- Dr. Reshma Amit Kholkar)

Saranx:
Edwin J.F. Dsouza hancho zolm' 14-6-1948 vorsa zalo. Tanche poinn, tornni kirnnam sarkile kothajhele ujvaddak aileat. Toxench tanni kaim kothancho onnkaruy kela. Oxa hea likhit toxench onnkarit venchik kothancho aspavo hamvem mhojea proptrant kela. Eddvin ddisouza hanchea kaim venchik kothamni chitrit zaupi samajik yotharthacho niall kela. Niall kortona hamvem vyoktinchi vagnnuk hisbant ghet tankam favo ti xobdauli dilea.
Vixoi kendrit utram:
Somskar, vixvas, vibhkt kuttumb, vagnnuk, vyoktimtv.
Prostauna:
Somaz ho fokot vyoktincho songroh nhoi, tor somskritai, porompora, muleam ani samuhik zannvikai hanche jivem murt rup. Kall bodlota, poristhiti bodlota; punn somazak ekttham-i bandpi monisoponn, porspor visvas ani sohkareachi bhauna sasnnachi urta. Somazachea progticho marg fokot bhoutik udrogotintlean nhoi, tor somajik zagritai, somskritik somridhdi ani samuhik sohbhagantleanuy zata. Monglluri somazacho ho girest provas, porompora ani xoili uktaupacho yotn hea kothamni zala. Eddvin ddisouza hanche vixoi sade soroll disoptt'tte jinnent ghoddpi punn tanche vixoi vachpeank bodh ditat va xittkaupacho yotn kortat. Tech borobor te kothecho xeuttuy zust kortona distat. Oxach kaim kothantlea patrancho aspavo hamvem mhojea proptrant kela.
Lekhok eddvin zosef fransis ddisouza hanchea kotha sahiteantlea patranchea vagnnukechi vividhangim rupam
Srexttotayechi Gronthi (Superiority Complex)
“Alfred Edler hanchea mota promann xaririk va mansik frakejik lagun vyokti bhitor jen'na nyungondd toyar zata ten'na ti srextt zaupacho yotn korta ani haka lagun vyokti kumplikad zaun poddtta. Monis akromok, ohonkari, svotak xrextth somzunk lagop him tachim lokxonnam. ”1
Oxech torechim lokxonnam eddvhin ddisouza hanchea chimpajhi kothentlea maria hea patrabhitor dista. Mariache dhuvek vonixa hea patrak bauleancho bhovo sos asta tem sodanch bauleank gheun nhidta. Punn tanger vaurak yeupi lokxmicho put tippa tache baule polloita ani takai tea bauleamproti oddh nirmann zata. Tea baulea sangatan tippak khellon dista. Vonixa tippak borem korta punn maria mat lokxmi ani tachea putalagim payanchi vhann pamyankuch bori oxem mhonnun he mhonni promann vagta. Hi mhonn kothent somvadaurovim ayil'li dista. Punn tippachea dolleant soglleant chodd bhorta to podd'ddeak layil'lo chimpajhi. Ek dis tippa duyent axil'lean ispitollant asta ani to injesamvam kosoch gheupak sodina ten'na taka auy apunn tuka chimpanjhi ditli tum injesamvam ghe mhonnun sangun tachea monachi toyari korta ani tippa injesamvam gheupak toyar zata. Lokxmi tippak lagun chimpajhi faraita punn tacho kaim ek upeg zaina tippak moronn yeta ani ti chimpajhik apnne farail'lo hem many korun axil'lea tea podd'ddeak chimppajik humkollaita.
Bonn'nn kodd'ddi hea kothent pon'na navachea bhurgeak (superiority complex) xrextthotayechi gronthi axil'li dista. To zonak chimtte kaddtta. Taka kullkar mhonntta. Pon'na videaloyant ani bhair zonak ani zonachea bapaik hinnsaita. dekhik : “ kren mhonnchea bodlak kirain mhonnta”2 punn zon xikpa boroupak boro axil'lean xikxok tachi tokhnnai korta ani hich tokhnnai pon'na hea patrak trasdaik tharta.
Zuvanoponn ani Akrxonn
Kagdachi stri he kothent 13 vorsachea disallem vikpi bhurgeak eke modhyom' pirayechea bailomonoxeproti akrxonn zata mhonnunuch to chalkakodden divpi disallem te bailekodden divpak utavill zata. Punn ti fattlea sittar boxil'li bail koxench tachea hatantlean disallem gheupak toyar nasta. To bhurgo zaite yotn korta. Oxa hea pirayek lagun xaririk gupt angan vaddh zaup sohajik asta. Oxa he pairek pyubirtti mhonnlear zuvanoponn mhonnttat. He pirayent bhaunik choddh utar zaupachi xokyotai asta mudd sving zaup hormonsachea bodlank lagun eka khinnabhitor khub anond ani dus-ya khinnak khub udasoponn dispak lagta. Toxench otisomvedonoxilotai nirmann zata.
Akrxonn hem mukheloponnan dusrea monxachem rup, avaz va xoilicher adarun asta. Mukheloponnan "to/ti kitli bori dista"hacheruch bhor divp zata. Tanchea doxancher durlokx korop va te mat'tuy dis nasop. He bodol te bhurgea bhitor somvadantlean zannoutat. Punn to bhurgo ek dis morta ten'na te modhyom' pirayeche bailek kuvaddem poddtta. To bhurgo aple kodden pepor kiteak divpak sodtalo kai?
Punn te kuvaddem tiche khatir kuvaddench urta.
Vibhkt kuttumboxoili ani Porinnam'
khatt he kothent axromacho ul'lekh yeta. Hangam put aple zolmodate auyk axromant douropachi tojviz korta. Auy jen'na putak mhonntta apli pornnea ghorantoli khatt apleak novea ghorant zai ten'na put tika soroll axromachi vatt ukti korta. Oxi hi mansikota ghoddpafattoli karnnam sangchi zalear bodloti kuttumb podhdoti oxem mhonnu yeta. Vibhkt kuttumb podhdot haka karnnibhut tharta. Adle tempar somyukt kuttumb podhdot axil'lean ghorant khub lok astale. Punn aichea adhunik kallant ghovo bail ani bhurgim itlech moreadit kuttumb asta. Logna uprant monxachea jivitant novi bhumika, zapsalodarkeo ani sombond udetat. Hea bodlank somayojit kortona kaim vyoktink tann, mansik dobavo ani bhumika songhrx hanche kodden zhujchem poddtta. Bail, bhurgim ani zanntti auy hanchi opekxa purai korpacho yotn kel'lean nirmann zaupi mansik tann monxak sopo marg venchpak launk xokta. Kaim prokronnamni auy-puta modlem bhaunik natem dubllem asta. Bhurgeponnantlea onnbhovantlean, purai zaunk naxil'lea bhaunik gorzank lagun va fattlea kuttumbik songhrxak lagun nirmann zal'lem bhaunik ontor zanntteponnant legit tigun urunk xokta. Taka lagun putak auy kodden kortoveachi bhauna asli tori chodd korun bhaunik lagincho unnavo asta.
Mhataroponn ani Jinnexoili
ek kop hunhunit kofi he kothent ticho put kazar zalea uprant matyechem ghor moddun simattachem ghor bandta. Punn tika ran'nir randpachi soum-i asta. Ran'niuylea kofichea suvadak tiche nodrentlean vegllich moza asta punn jen'na tichi ranon vota ten'na tika bhovo dukh bhogta karonn tichea putan ghor bandpacho nirnnoi tika vicharonasotona ghetil'lo asta. Tatunt bhor mhonnun ticho ghorkaruy gel'lo asta. Chulicher sugondhi kofi toyar korop ho ticho zaitim vorsam disoptt'tto vidhi asta. Ti zogil'lo kallkhondd zom-i lankddacho dhumvr, lankddacho zollpacho avaz ani koficho sugondh asta to tichea monant ghor korun asta. Punn arvil'lea ges va chulintlean ti jivi uxnnotai mellna. Mhonnunuch tika apli vollokh gomaupachi bhauna osvosth korta. Eka kallar ti te chuli bhomvtonnim axil'lem purai ghorachem veusthapon kortali asta. Ani oksmat tea novea ghoran tichem vyousthapon kaddun ghetil'lem asta. Ani mhonnunuch novi randchikudd soyisokor asli tori thoim tichi suvat va mhotv unnem zalam oxem tika dispak lagta.
Balmon ani Duyems
bhaunik surkxitotai, mog ani laginche sombond toyar korpak bhurgemponn ho ek mhotvacho kall. Gombhir xaririk duyemsank tondd divpi bhurgeanchea mansik bholaike khatir kuttumbik adarachi bhumika mhotvachi tharta. Meri krismos ddeddi he kothent lekhkan lyukemia hem duyems axil'lea atth vorsam pirayechea cholyechi bhaunik sthiti mukheloponnan chitrit kelea. Hi choli axromant rauta. Ticheo disoptt'tteo gorzo axromant axil'leo vyokti bhagoitat tori tika tichea bapaichea mogachi yad yeta. Bal mansoxastrachea mota promann bhurgeanche bhaunik udrogoti khatir auy-bapain bhurgeankodden surkxit bhaunik sombond dourop gorjechem asta. Dirghokall duyems, axromant raup, auy-bapuy naxil'lean bhurgeak eksureponn yeup, osurkxitotai sarkileo bhauna nirmann zaupachi xokyotai asta. Punn bhurgeanchea mansik louchikoponnant axa ho ek mhotvacho ghottok asta. Duyemsak lagun kudd dublli zali tori bhaunik sombondanchi goroz unni zaina; urfattem oxa poristhitint mogachi ani manyotayechi goroz vaddtta. Natallak mogacho, bhetticho utsou mantat. Oxa vellar vonessa aplea jinneche nimnne khinn mejtona dista. Itlean vonesa he cholyecho ddeddi yeta. Dekhik "konn aila polle khottlea deger bosun tinne vonessache dolle ukte kele. Tea disa vonessa he cholyek ticho bapuy tika bhett divpak yetlo oxi khor itsa asta. Toxench hangam bapaichi-i sthiti bikott asta. Dekhik “hamv mhakach fottoitalom, punn aiche rati mhaka eke dhuvechi goroz poddli. Nimnnekodden bapaicheach begent tem jivo soddtt'tta.
Monisoponn ani Pramannikoponn
choklitta he kothent babubaba he patrak goddemutachem aslem tori to chokletti khaupachem soddina taka chokletti khaupacho bhovo ghosot asta. Tatle tatunt videxi chokletti khaupacho ghosot axil'lean babubaba chokletti khaun tanchi kagdam apleger vaur korunk yeupechea poteant ghalta. Hinch babubabachim kagdam ghorant haddil'lea koirantlean venchun tichim bhurgim hostokola spordhent inamam zoddtt'ttat. Punn ek dis babubaba mud'dam' tichea koirachea poteant don videxi chokletti ghalta. Punn duseyach disa hi bhurgim yeun babubabachea hatant teo chokletti porot kortat. Dekhik: “ kalchea koirant him don chokletti amkam mell'llim, tum tim khaunk visrolo oxem dista. Hachevelean tanche bhitor axil'lem monisoponn ani pramannikoponn spoxtt zatach ani lekhok nokllot balmonak dekh ditna dista. Monisoponn ani pramannikoponna he donuy gunn ekamekank zoddil'le astat. Monxachea khorya choritrachi ani somskarachi kosoutti lagta ti mhonnlear goribin. Goribi hi monxachi poristhiti punn pramannikoponna ho monxacho noitik gunn. Zaite fauttim gorib poristhitint favo toxe poixe khorch korpak mekllik nasta. Oxa vellar chukichea margar vochpacho moh vyoktik zaum yeta. Punn tea mohak bolli poddnasotona pramannikoponnan zogop hoch dor eka vyokticho khoro payo tharta. Hea kosottik him donuy bhurgim par kortona distat.
Modeaskti (Alcoholism) ani Porinnam'
Monis vaitt nasta punn to bhogtoli poristhiti vaitt asta. Zaite fauttim monis herank sangat korpak soro gheta ani magir ti soryachi lagonn ken'na ani koxi lagta hacho pot'toch lagpak pauna. Hem niti thaun pollapoll he kothentlea paul xett hea patra bhitor dista. Beya monxachi vatt sooeyak lagunuch lagta. Bhauna, umed, xaririk xokt, monxam soglench tache posun pois vota. Toxench he kothent anik ek patr yeta. To hem patr paul xettiger biraddak rauta ani tachi vagnnuk to hea patrak mat'tuy auddona. Toxench hea modheasktik lagun paul xett hem patr aple kodden biraddak rautole vyokticher legit suri ghalpache vicharant astach. Itlean kothanok novem moddonn gheta. Paul xett he vyoktiger ji bhaddeak raupi vyokti ayil'li asta tika nhidan cholpachem duyems asta. Zaka (Somnambulism) mhonnlear nhidan cholpachem duyems oxem mhonnttat. Lekhkan kothek yogy oso mathallo dil'lo asa. To mhonnlear niti saun pollapoll. Protyokxan zori to xettik marpak paul ubarinasolo tori to nhidan suri gheun taka marpak bhair sorta. Hem duyems taka axil'lean to suri gheun paulachea humbeyar pauta punn konne tori khontt maril'leuri dixil'lean taka zag yeta ani to hatant suri polloun bhieta. Punn tache bhitor doddil'le somskar taka hem kam' korpak dina ani nimnne kodden apnne taka marunk na mhonnun to somadhani zata.
Nixkorx:
Edwin Joseph Francis Dsouza hanchea likhit toxench onnkarit kothancho niall kortona kaim gozali mhojea nodrek poddleo teo oxo, monxachea jivitacher zaitea somajik, mansik ani voiyktik ghottkancho probhavo poddtta. Xrextthotayechi bhauna monxak heram pasun pois korpak xokta, zalear pramannikoponn monxak svota kodden ani somaza kodden zoddtta. Vibhkt kuttumb veustha svatontry ani mekllik dita, punn teach vellar bhaunik adar, pillgecho onnbhou ani samuhikotayecho unnavo nirmann korunk xokta. Kixorouyin akrxonn hem vikas prokrientolem ek soimik ani mhotvachem paul; yogy somzut, somvad ani margodrxon mell'llear tornnattea monank yogy dika mellunk xokta. Dusre votten soಱeachem vyoson fokot vyoktiche bholaikecher nhoi tor kuttumbantlea sombondancher, orthik sthiticher ani mansik xanticheruy porinnam' korta. Axrom' sarkile chalont vixoi sadea motthe promannant vaddil'lea axromachea ankoddeam velean distat. Te lekhkachea kotheche vixoi thartat. Hache fattlim karnnam mhonnlear kuttumbik durolkx nhoi tor bhaunik porkeponn, bodlopi kuttumbik muleam, orthik oddchonni, kallji gheupeancho tann ani somajik poristhiti oxe vegvegolle ghottok disun yetat. Oxe poristhitint zanntteank bhaunik adar ani somajik surkxa mellop khub mhotvachem asta.
Toxench lekhkan lyukemia sarkilea gombhir duyemsak lagun bhurgeachea xaririk bholaikecheroch nhoi tor tichea bhaunik ani somajik jinnecheruy porinnam' zata hem dakhoilam. Axromant rautona, aplea monxancho sangat zai zaiso dislo tori to mellop oxky axil'lean zaupi vedna lekhkan bes bore toren manddlea. Ani nimannekodden adhunikota ani porompora, svatontry ani zapsalodaroki, bhauna ani vivek hanche modim somtol dourop gorjecho asta hem sangpa khatir ta eddvin zosef fransis ddisoza hamnni kevividhangi vixeavele borop kel'lem dista.
Sondrbh Volleri:
1. https://en.wikipedia.org/wiki/Superiority_complex
2. Quadros Valley: Chol don Chondrak: Bonn'nnokdd'ddi: pan kr 8
3. Dsouza Edwin J.F.: Poinn: Prokaxok Bimb Prokaxon Agxi Gõy: 2014: Pan kr. 96
4. Sompa. Gamvkar bhalchondr, sakhrodandde onzu, naik niteanond: pratinidhik kotha jhelo: prokaxok; cheton achary konknni bhaxa monddoll moddgamv gõy. Pan kr. 97