Kallokant Jieun Souy Zaleleank Ujvadd Dolleank Khonkta

editorialpic

Konknni bhas sobhar xekddeam thaun lokachea jinnyent vhallon ailoli bhas mholl'llem amim somzotamv, punn sahityik pamvddar konknni bhas logbog deddxim vorsam (1889 isvent survat zal'lem poilem nemallem thaun lekak dhorchem tor). Hea deddxem vorsamni hea bhasek oplea jinnyent posun ayil'le kaim moha-xikpi vo ponddit nhoi. Deddxem vorsam chodd zatit tor pattlim pon'nas vorsanchi somajik, arthik, rajki-i poristhiti amkam kollit asa. Az ami tantrikotechi upolbdhi ason, xikop ason ojik deddxem vorsant jietelea lokank aichea map‌donddant tukunk zaina. Dekun thoddim mullavi somzonni bhas/xikop vixim aramvchi tor;

Poili: Konknni bhas konnem-i iskolamni xikloli bhas nhoi.

Dusri: Konknni sahity rochon kel'le konn‌yi ’sahity mhollear kitem tem xikon’ sahity rochlole nhoi.

Tor vachunk ani borvonk opxench xiklele nhoi. Don promuk vidhanamni tim konknni vachunk ani borvonk xiklim:

Poilem: Dharmik borpamni, igrjemni magnnim, bhoktik gitam/kantaram, vanjel vachun yemvchem choddunnem sorvank gorjechem zaun aslem.

Dusrem: Aplea kuttmachim porgamvant ghollon aslelea vellar tankam toppalar chitti boromvchi ek rivaz asli, oxem ekamekachi khobor chittim mukhantr matr zaun ascho to kall aslo.

Hea sondhrbhar vixes xikpi nhoi tor‌yi, oplea jinnyeche onbhog, sahitik rupar boroun boroun xiklolech chodd; zamv te kothakar, kovi, kadomborikar va nattkisot. Toull zaitim nemallim konknnint astalim; hofteallim, pondrallim, mhoineallim. Ani hea sorv nemalleank khais korcho vachpi vorg‌yi aslo. Punn ek sot suttavem sangchem tor; konnench duddvachea va pursokarachea axen borvonk dhor‌l'lem na. Kiteak mhollear tednam dudduyi natlo, pursokar‌yi natle. Pisai mhonna va hoveas, punn sahity boromvchi khoroz asli.

Punn vellakallanusar xikop ailem, lokachi somajik, arthik poristhiti sudharoli. Xikop labhlem punn tea mott'ttar konknni sahity boroupeamni mukar ayil'lem va yemvchem mhaka dison yena. Choddtavank il'li mahet tanchea kanar poddta; zamv ti igrjemni/retiremni prosongarupar, va thoim hanga pollel'lea/aikl'leacher lobdon. Ani kanim podd‌l'li (zodd‌l'li) mahet‌cho ginean mhonncheporim boroitat. Hankam ’mahet’ karonn korta ’somzonni’ zoddunk, zoddloli somzonni jinnyent gollsunchem ’ginean’. Hench vhoddlem duront bhogun jietat choddtavo ’mohan sahiti’. Konknnichem onyek lachar‌ponn mhollear ’mot nat‌l'leank got nat‌l'lo’ mholl'lleporim, hea maheticher boryil'lem araun chhapche sompadok mhonntana konknnint ’xikxonn’ soddeam, opnnachem soddon heranchem vachunk sanglear ’jivo geleari vhonn na punn heranchem vachunk him vochanant’. Fokot oksmit polletat ani pollel'lench motint bhorlelea vikaporim foisol kortat. Hankam kallokant jieun souy zalea, kiteak mhollear kaim il'lem boroitit tor, ani ’got nat‌l'le’ sompadok tem chhaptit tor, titlench puro. Te magir nitt'tt sorgak. Magir somajik madhyomamni vanttchem kitem, tanchea bhoktanchi xifaros kitem, kaim nobel pursokar mell'lleleporim lektat. Il'le disamni tanchem pustok yeta, sorkosak novench rup yeta, uprant pursokarachea lainir ubhe. Az‌kal boroupeancheaki chodd pursokar asat zal'lean kaim pursokar labhlo tor uprant tech ponddit. To pursokar kosloi asom, konnem-i dil'lo asom va koslyai sonk-paxnnacho asom. To pursokar nhoi?

Edwin J.F. Dsouza-k hamv sobhar karnnank lagon mandhtam. Tantum ek karonn mhollear to heranchem vachtalo. Mhojea somzonneporokar tachea somkallin boroupeam poikint heranchem vaschi xeathi aslolo eddvin matr. Kiteak mhollear tachelagim xikop aslem, somzonni asli. Chear gamvamni bhomv‌l'lo to, her bhasentolem sahity vachtalo. Mhojea sobhar borpancher tannem somikxa kel'li asa. Mhaka kednam-i mongllurak bhett dimvchea sondhrbhar eddvinak mellchem ani tachesovem thoddo vell khorchunchem mhollear ek pustok vachlolo onbhog zatalo. ’her bhasamni jednam thodde boroupi melltana thoinchor sahitik chorcha cholta, punn konknnint ekamekacheo khobro zatat’. Ani hech karnnank lagon az konknnint pursokarak lagon boroitele chodd dekun pursokarank mol na.

2000 isvent hamv Kuwait-ant ’IT Project Manager’ zaun kam' korun aslevellar, okhil bharti-i lekhkanchea ektaracho jeral karyodrxi zaunasolom. Dekun horyeka moineak mellavo astalo. Tea mellaveant ek regr asli; ek sahitik chorcha, ani sorvamni apapolem ek kovita inglixant vo hindint torzonn korun vaschem. Tednam hamvem chintlem, zortor her bhasemni oxem cholta tor konknnint soit kiteak nhozo? oxem survat kel'li mhoineallea odhyoinachi ’kovitapatth’. Sahitik askt ascheank lagim haddon kaim tin-chear vorsam horyeka mhoineak chukanasotam him odhyoinam choloilim, hea odhyoinam lekhnank ekttam-i korun ’Kovitapatth’, ’Doreak udok’, ’Kallok natlo gamv’ oxem tin pustoka rupar porgottolim. Punn hamv mullan kothakar zal'lean 2004 isvent ’Kothapatth’ digital rupar odhyoin survatolem. Daaiz.com-cher ek kotha porgottochi, uprant tea kothecher ayil'lim somikxa lekhnam porgottochim. Punn amche kothakar kitle vixal nodreche mhollear tanchi dixott tanchea tollhat utron soit vochana, oslea poristhitent heranchem vachunk mon/vell natlear ’somikxa’ moilam poisili vatt. Onyek bhirant/kaujenni tankam asli mhollear ’heranchem opnnan khenddlear, faleam opnnachem soit heram khenddtit’ mholl'lli; zoxem inglixant ek sangnni asa (If you live in glass house then dont throw stones on others), dekun hankam ghonkhche/chabkor pette zai. Haddam/biskutto dilear oxem ghonkche/chabche pette koxey sovai sant asat konknnint. Hi gozal sorvank kollit aschich punn konn‌cho porgott uloinant asom.

Kothapatth odhyoinant pattlea so vebinar xinkllemni kaim pon'nasamlagim vebinaram chol'lim. Him poripurnn nhoi asyet punn ek survat tori keli mholl'lli tripti asa. Heranchea kothencher odhyoin cholomvchem mon aschank lagim gheun him kamasallam bhovo veusotit ritin choloun aileamv. Mongllurant hi somzonni aschim konn‌yi moilam moilam pois dixttik poddanant, punn gõyant urbha asni askt aschim sobharam asat. Punn tankam lipi/bolichi oddkoll asa, ani ti nivarunk tantrik mozot gheun kon'nodd lipicheo kotha lipyontor korun tankam dimvchem kam' hamv kortam, oxem hea kothencher boryil'lim proptram hamv vellar voraun polletam, gorjechi tidvonn soit koroitam ani nomearolelea disachea vebinaracher him proptram sador zatat. Yedoll‌cho chear pustokam (’Kothavihan’, ’Chol don chondrank’, ’Sallkachea Sirivontacheo kotha’, ’Kothapatth’) hea proptrank porgottunk sokleamv. ’kothon’ panchvem pustok.

Bhov bezarayechi gozal mhollear asa mhonnchak amchelagim sorv asa, okaddemi asa, odhyoin pitth asa. Punn ’odhyoin’ matr konnak‌cho naka. Zoxem her songhttonam vedikaryim manddun haddchant vesot‌gi, toxench him soit vedi kareamni mogn. ’yard'do dudd'ddu yel'lom'mon zatre (konnachoki duddu ani el'lom'mocho zatro)’ mholl'lleporim cholta karbar. Hancho vichar korpi-i na hanka bud sangpi-i konn na, sangleari aikotit mholl'llem dhoir soit na.

Konkani beyond script mhollear kosleoch bondhodd (lipi, boli, pranty..) nastam konknnichem borem sahity eka lipithaun onyeka lipik vhorchem misamv. Hangasor duddu na, namv na pursokar na. Fokot kam', tem-i avaz nastam. Kallokak dursonchye pras vat pettomvchi ek pisai. Atam hi pettyil'li vat kitlo temp zhollon urta tem mohtvachem nhoi. Punn hea pettoilelea vatint kitlexeank dolle soddon pollemvchi urbha yeta tem mohtvachem. Zoxem survater sangleleporim ’kallokant jieun souyer poddleleank ujvaddant dolle khonktat’, dekun tim dolle dhamptit, dhampundit.

Konknnichem sodam borench zamv,

Valley Quadros

(Konknni Chakor)